Ďakujúc Trojjedinému Bohu za akékoľvek miesto na zemi ktoré z lásky k ľudom stvoril, ďakujem aj za Južnú Kóreu ktorú som objala aj cez duchovnosť mojich rodičov šíriacich požehnanie na svojom mieste a zároveň cez ich krásne prepojenie s mojim miestom v misii.
Tatkove vzácne udržiavanie praktickej viery ktoré ako prichuť je odrážane v mojich skúsenostiach na fotkách ma vedie pozrieť do neba a vyslať mu veľké poďakovanie. Hoci ho Pán “presťahoval” do večného života 19. februára verím že aj naďalej misijne zapôsobí a pomôže nám všetkým misionárom s jeho modlitbami a nadšením pre všetko čo bolo stvorené láskavým Nebeským Otcom, ktorého láska k nám ľudom ho veľmi dojímala.
Misijne fotky ktoré delím s vami drahí čitatelia odrážajú nielen modlitby požehnania mojich rodičov ale aj vaše modlitby ktorými neustále posilňujete misionárov. Ďakujem Vám za modlitby ktorými by ste chceli pomôcť dušiam aj môjmu Tatkovi.
Pomedzi fotky rada delím niečo z denníka francúzskej zdravotnej sestry, herecky a mysticky Gabriely Bossis počas duchovných rozhovoroch s Ježišom, ktoré zapísala do knihy: On a ja, ktorú mam obľúbenú tak ako môj misijný vzor náš Tatko.
“Mysli na to, že Otec skúma na vás črty mojej tvare.”
“Chyť ma za ruku a daj ňou Ty požehnanie”
“Iba ja som dôležitý. Nič iné nepovažuj za doležíte“
“Dotiaľ nosíme svoj kríž kým on nenosí nás!
“ Som v Tebe prítomný oveľa viac ako Ty sama v sebe”
“Ako sa budem tešiť keď sa v Tebe spoznám ”
Sr. Filipa Blažena Krajňáková SSpS
