Boh radosti

V Ježišových časoch trvala svadobná hostina asi týždeň a tak si asi môžeme predstaviť, koľko zásob jedla a pitia museli rodiny manželov svadobčanom poskytnúť. Je teda pravdepodobné, že sa vyskytli aj nepríjemné epizódy, ako je tá, o ktorej rozpráva (iba) štvrtý evanjelista.

Na tejto hostine, v Káne (Jn 2,1-11), bol aj Ježiš a evanjelium nám ho predstavuje ako toho, ktorý sa teší z radosti svojich stvorení a z existencie ľudskej lásky, v ktorú verí, a tiež z manželského zväzku medzi mužom a ženou, ktorému žehná a podporuje ho.

Slávnosti sa zúčastňila aj Mária, bola pravdepodobne obklopená priateľmi a príbuznými, jedla, pila, rozprávala a počúvala. Bola šťastná a pozorovala, čo sa okolo nej deje, a s materinským srdcom videla to, čo ostatní nevideli: chýbalo víno.

Víno nie je ako voda, chlieb, vzduch – nevyhnutné pre život! V Biblii víno vyjadruje   radosť zo života, radosť posledných dní, a je symbolom šťastnej lásky medzi mužom a ženou, medzi ľudstvom a Bohom.

Mária nechcela, aby svadobčania zostali smutní, ani aby sa museli ženích a nevesta hanbiť, a aj keď po (nie veľmi) úpešnom rozhovore s Ježišom, hovorí prítomným sluhom: Urobte všetko, čo vám povie.

Nedostatok vína … pokoja … radosti … ale aj nedostatok peňazí … jedla … liekov … nedostatok ‘niečoho’ je najčastejšou antropologickou skúsenosťou: nám ľuďom vždy niečo chýba. Žijeme v dobe bez nadšenia a radosti, v strachu, v neistote, sme sužovaní biedou a vojnami, vystrašení a nedôverčiví jeden k druhému, mnohí sú opustení a žijú v osamelosti a v smútku.

No je tu evanjelium, ktoré nám ohlasuje radoť a pozýva nás otvoriť srdce k štedrosti, k novým stretnutiam a priateľstvám, k solidarite a prijatiu, najmä tých posledných.

Mária nám dáva príklad a žiada nás, aby sme dôverovali jej Synovi, ktorý nás pozná a vie o všetkých našich strádaniach. Zároveň nás učí, že ak urobíme to, čo nám On hovorí … ak naplníme prázdne nádoby nášho života našimi krehkosťami, slabosťami a strachmi, neistotami a obavami… On, Ježiš Kristus, Boží Syn, ich premení na niečo krásne a dobré.

Teológ a mučeník Dietrich Bonhoeffer raz napísal: „Boha musíme nájsť a milovať práve v našom živote a v dobre, ktoré nám dáva. Nájsť Ho a poďakovať Mu v našom pozemskom šťastí, pretože Boh prichádza do života, ako oslava a ako radosť.“

Skúsme teda dôverovať Bohu, a dať v našom živote miesto skôr jeho slovám a jeho láske, ako nášmu strachu. Skúsme sa živiť nádejou a znovu objaviť radosť zo života. Skúsme znovu objaviť tú múdrosť srdca, ktorú nám odovzdali naši otcovia a matky… aby sme sa vedeli tešiť a oslavovať dar života a lásky a deliť sa o túto radosť s našim bratmi a sestrami.

Aby sme raz mohli povedať aj my to, čo kedysi vyjadril známy filozof Nietzsche: „Verím v šťastného Boha, ktorý je na strane najlepšieho vína a vône vzácneho nardu, verím v majstra Ježiša, ktorý miluje chlieb ľudí a pije ich víno, verím v tohto Ježiša, ktorý obveseľuje život chudobných a hovorí rečou radosti“.

                                                                                                    Sr. Katarína Pavelová SSpS