Misijné sestry služobnice Ducha Svätého

22. júl 1931, sviatok sv. Márie Magdalény, ktorá prvá oznámila učeníkom, že videla Pána Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní, si prvé Misijné sestry služobnice Ducha Svätého na Slovensku určili ako deň začiatku svojho pôsobenia v tejto krajine.

Hlasy z domova a misií! Tento misijný mesačník Spoločnosti Božieho Slova prináša okrem iného aj správy a zážitky z činnosti Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, či už zo Slovenska, z Čiech alebo iných krajín Európy a sveta. Túto našu kongregáciu založil totiž v roku 1889 ten istý svätý kňaz Arnold Janssen, ktorý v roku 1875 založil Spoločnosť Božieho Slova, a bolo to tak isto v holandskom mestečku Steyl. Odtiaľ vysielal prvých misionárov a prvé misijné sestry do celého sveta. Ešte za svojho života zriadil domy pre formáciu a prípravu misionárov v Nemecku, v Rakúsku a v Poľsku. A v týchto krajinách zanedlho pribudli aj kláštory pre formáciu a prípravu misijných sestier. Netrvalo dlho a takýto kláštor povstal aj na Slovensku. Bolo to pred 90 rokmi – 22. júla 1931.

Do rakúskeho kláštora misijných sestier Služobníc Ducha Svätého sa totiž začali hlásiť aj dievčatá zo Slovenska a Moravy. Čoskoro sa teda generálne vedenie kongregácie začalo zapodievať myšlienkou umožniť im túto prípravu v rodnom Slovensku.
Matka Columba Caspers, druhá generálna predstavená kongregácie misijných sestier, spolu s rakúskou provinciálnou predstavenou, sestrou Raphaelou Brunsovou, osobne navštívila Slovensko. Tak otec arcibiskup Kmeťko, ako aj otec biskup Vojtaššák privítali myšlienku o založení komunity misijných sestier na Slovensku a ponúkli matke Columbe objekty vo svojich diecézach, kde by sa mohli prvé sestry usadiť. V strede dedinky Spišský Štiavnik stála budova Biskupskej lesnej správy. Keďže tento dom bol neobývaný, regionálny predstavený Spoločnosti Božieho Slova, páter Ján Fajkus, upozornil na to matku Columbu, ktorej sa toto miesto zapáčilo a pri svojej druhej osobnej návšteve na Slovensku, v januári 1931, dostala od otca biskupa Jána Vojtaššáka povolenie prevziať do užívania tento dom i k nemu patriace záhrady a polia za symbolické nájomné.
V okružnom liste Kongregácie, z 18. apríla 1932, matka Columba napísala: Štiavnik je malá dedinka a leží v zdravom a krásnom prostredí na južnom svahu Tatier. Z kláštornej záhrady možno vidieť končiare vrchov Vysokých Tatier, čnejúcich sa ponad lesy, ktorými je dedinka obkolesená. Prekrásny pohľad. Že sme sa usadili práve na tomto mieste vyplýva z toho, že Spoločnosť Božieho Slova tam už má svoj dorast a noviciát pre bratov. Druhým dôvodom bolo, že najdôstojnejší pán biskup nám na tom mieste dal k dispozícii dom so záhradou, ktorý nám pre skromný začiatok bude stačiť.“
Po návrate do Rakúska, kde 6. januára 1931 v provinciálnom dome sv. Kolomana v Stockerau skupina sestier práve skladala svoje doživotné sľuby, velebná matka Columba dala už i misijné určenie prvým sestrám, ktoré boli vyvolené pre úlohu priekopníčok na Slovensku. Boli to:
 sestra Clariana, Juliana M. Przybylla zo Sliezska;
 sestra Justínia, Anna Litzka zo Sudetských Čiech;
 sestra Hermia, Margita Moravčíková zo Slovenska;
 sestra Agilberta, Arnošta Spišková z Moravy;
 kandidátka Emíla Szépová zo Slovenska.

Tieto sestry mali začať prípravné práce pre otvorenie komunity v Spišskom Štiavniku. K ním sa o niekoľko týždňov neskôr pridala sestra Virgília, Ľudmila Beláková z Moravy, ktorá do Misijnej kongregácie vstúpila v Rakúsku a už 12 rokov pôsobila ako misionárka v Argentíne. Jej generálne vedenie zverilo zodpovednosť za toto dielo a jeho rozkvet. Pre sestru Virgíliu – ako ona sama spomína – to bola nová, neľahká výzva.
„Bola to veľmi citeľná rozlúčka s mojou milovanou Argentínou, kde som smela 12 rokov pracovať ako misijná sestra; bola som zrastená s milými spolusestrami, s mládežou a s argentínskymi pomermi. Teda v mene Božom, v máji 1931 som s dobrou sr. Biankou nastúpila cestu do Európy. Božská prozreteľnosť to dobre zariadila, že mi dala za spoločnicu mladú, chorľavú spolusestru, ktorá pre svoje slabé nervy neznášala tropickú horúčavu, a preto sa na radu lekára musela vrátiť do vlasti. Mala som sa o koho starať, a tak zabúdať na seba a svoje trápenie. ... Šťastlivo sme docestovali do materského domu v Steyli, kde sme sa zdržali asi dva týždne. Tu som od generálnej predstavenej dostala bližšie informácie ohľadom mojej novej úlohy, ktorá ma vážne zasiahla. Dosiaľ som bola presvedčená, že budem verne pomáhať svojej predstavenej pri založení novej régie na Slovensku. Chcela som sa dozvedieť, ktorá spolusestra to bude. Ona mi povedala, že matkou toho založenia bude moja nepatrnosť, ale že rakúska provincia nám poskytne prvé spolupracovníčky, ako i hmotnú podporu, nakoľko to bude možné.
Po krátkom pobyte v St. Koloman som cestovala do svojej novej misie. Dobrá sestra provinciálka Raphaele mi dala sestru Hermiu za sprievodkyňu na cestu na Slovensko a nechala nás vybaviť rozličnými spoločnými vecami. Dňa 22. júla, na sviatok sv. Márie Magdalény, sme šťastne došli na stanicu do Štiavnika. Tam nás už čakali Sr. Clariana a kandidátka Emília Szepová. Po srdečnom privítaní sme nasadli do koča Misijného domu a za štvrť hodiny sme boli v dedine Štiavnik a vstúpili sme do provizórne uprataného domu.
A tak, sviatok sv. Márie Magdalény, patrónky našej Misijnej spoločnosti, sa stal dňom založenia slovenskej regie, ktorá dostala meno „Kláštor Ducha Svätého“.
Darovaná budova bola všeobecne v dobrom stave, ale vo vnútri bol dom spustlý a celkom prázdny, lebo už dlhšiu dobu nebol obývaný. Aby sme mali na čom prenocovať, páter rektor Gerecký nám nechal priviezť fúru slamy a potrebnú vrecovinu, aby sme si mohli urobiť slamníky. Páter rektor Gerecký, ako starostlivý otec, nás nechal zásobiť potrebným palivom, a vôbec bol nám nápomocný vo všetkých našich záležitostiach a starostiach. Ba dával nám dvom, sestre Clariane a mne, hodiny slovenčiny. Raz nás zaviezol na koči do Spišskej Novej Vsi na nákup. Avšak naša kasa bola len nepatrná. Kúpili sme niekoľko hrncov a niečo stolového náčinia a to hlavné: šijací stroj. Na viac nestačili peniaze.“
„Misionárska služba je základ a cieľ našej Kongregácie. V našich rozmanitých prácach slúžime misionárskemu poslaniu Cirkvi“, hovorí Prológ našich Konštitúcií. Toto poslanie začali slovenské misijné sestry napĺňať už vo svojej krajine, a to v nápravnovýchovnom zariadení pre dievčatá v Bytčici (1939), v detskom domove v Mokradi (1941), v nemocnici v Kežmarku(1943) a v niekoľkých školách (1943). V roku 1947 mohli už prvé štyri sestry vycestovať do zámorských misií. Žiaľ, boli to vtedy už aj posledné. Komunistický režim nastolený v roku 1948 zastavil načas tento požehnaný vývoj, a sestry boli v rámci Akcie R porozvážané do tzv. sústreďovacích kláštorov a zadelené do rôznych prác vo fabrikách a na poliach.
No Duch Svätý sa nedá zatvoriť do väzenia, ani ho nemožno nejakým spôsobom pripraviť o život. On pôsobil a dodnes pôsobí v srdciach tých, ktorí mu to dovolia. Ani komunistický režim Mu nezabránil povolávať si do služby misií tých, ktorých chcel. Našiel si cesty i spôsob. Sestry sa nedali zlomiť ani šikanovaním, ani ťažkou prácou. Verili, že ich obety prinesú ovocie.
Keď sa v rokoch 1968-1972 mohli opäť vrátiť k činnosti, ku ktorej boli povolané a poslané, otvorili sa dvere kláštorov aj pre nový rehoľný dorast. Potom sa vláda opäť usilovala zatvoriť kláštory, no už sa jej to celkom nepodarilo. Brat jednej sestry, ktorý bol členom Komunistickej strany Československa, jej raz povedal: „My vieme, že prijímate nové povolania, tie nás však nevyrušujú, lebo chodia v civile, ale vy nás vyrušujete“. Rehoľné sestry boli pre nich výčitkou svedomia, lebo aj komunisti vedeli, že Boha nemožno umlčať.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa opäť otvorili nielen brány kláštorov, ale aj hranice do sveta, a sestry mohli a môžu znova naplno žiť charizmu našej Misijnej kongregácie.
Dnes, keď si pripomíname 90 rokov pôsobenia misijných sestier na Slovensku, môžeme povedať, že z pohľadu dejín je to krátky čas. No tak, ako 90-ročný človek, keď spomína na všetko, čo prežil a zažil, mohol by o tom napísať hrubú knihu, tak aj misijné sestry počas svojho 90-ročného pôsobenie na Slovensku „písali“ svojím životom a svojou činnosťou mnohostranovú knihu milostí, ktorými Boh pôsobil v nich a cez ne, aby sa Jeho kráľovstvo šírilo.
Dodnes pôsobí na Slovensku 48 misijných sestier Služobníc Ducha Svätého, ktoré sa Vám predstavovali v posledných vydaniach Hlasov. Okrem toho pôsobí 16 slovenských misijných sestier v iných krajinách Európy a na iných kontinentoch sveta. Do večnosti nás predišlo 107 sestier.
V duchu nášho Zakladateľa, sv. Arnolda Janssena a v duchu tej generácie sestier, ktorá prispela k tomu, aby jeho dielo zapustilo korene aj na slovenskej pôde, chceme aj naďalej „ako Služobnice Ducha Svätého ohlasovať všetkým ľuďom vykupiteľskú lásku trojjediného Boha. Svojou misionárskou službou chceme prispievať k tomu, aby sa roztratené Božie deti zhromaždili do jedného Božieho ľudu a aby sa priblížila hodina, keď sa všetci budú klaňať Otcovi v duchu a v pravde“ (Konšt. 102).

sr. Mária Florková, SSpS

(článok vyšiel v časopise Hlasy z domova a misií 07-08/2021)

Foto sú vlastníctvom Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého a ich použitie môže byť vždy len s jej súhlasom.

01.Matka Virgília

02.Prvý dom Misijných sestier na Slovensku, Spišský Štiavnik

03.prvé novicky na Slovensku

04.Trutnov-sestry pracujúce vo fabrike

05-sestra pracuje v továrni

06.Počas pobytu sestier SSpS v roku 1959, keď sa smela urobiť procesia okolo farského kostola v Bílé Vode