Misijné sestry služobnice Ducha Svätého

Milí čitatelia Hlasov z domova a misií, keď píšem tento list, posielam Vám srdečný pozdrav z európskej časti Ruska,z mesta Tambov. Chcem sa s Vami podeliť o skúsenosť zo života v tomto meste. V Rusku pracujem od roku 2013 a do Tambova som pricestovala vo februári 2019 z mesta Abakan v Sibíri, kde som pôsobila predtým.

Mojím príchodom som začala porovnávať tieto dve miesta. V prvom rade je tu teplejšie. Zimy nie sú také kruté. Mesto je staršie a väčšie. Plné kontrastov nového a starého. Kým Abakan má len 80 rokov, Tambov bol založený už v roku 1836. Žije tu asi 300 tisíc ľudí, teda na tunajšie pomery sme malým mestečkom.
Katolícky kostol bol postavený už v roku 1903 katolíkmi pochádzajúcimi pôvodom z rôznych krajín, prevažne Poliakmi, ale aj Nemcami, Bielorusmi, Litovčanmi či Čechmi, ktorí sa ocitli vo vtedajšej Tambovskej gubernii ako presídlenci, alebo boli vysťahovaní zo svojich domovov. O 32 rokov neskôr bol kostol zatvorený a jeho správca podstúpil represie. Veže chrámu boli zbúrané a bol v ňom umiestnený závod na výrobu valivých ložísk, čo spôsobilo jeho značné
poškodenie. Až do roku 1997, kedy bol objekt opäť vrátený novovzniknutej farnosti katolíkov, kostol chátral.
Aj zásluhou otcov verbistov, pátra Jerzyho z Poľska a nášho pátra Jozefa Matisa, bol kostol vo veľmi krátkom čase – v priebehu roka – zrekonštruovaný do pôvodnej podoby. Už od Vianoc v roku 1998 sa v ňom mohli slúžiť každodenné sväté omše. Dnes je architektonickou pamiatkou miestneho významu. Pátri pri obnove chrámu spolupracovali aj s miestnymi laikmi. Najviac sa o obnovu farnosti i chrámu pričinil vtedajší riaditeľ Tambovského rádia Konstantin Nikolajevič Denisov, ktorý významne pomohol najmä pri registrácii farnosti v roku 1996. Kým kostol nebol obnovený, sväté omše sa slúžili v kine.
Farníci boli spočiatku potomkovia Poliakov, Bielorusov, Nemcov, ale aj Arménov či z Pobaltských republík. Ľudia sa ešte pred 26 rokmi modlili modlitby, ktoré boli napísané ruskou azbukou, ale boli tam nemecké či poľské slová. Tak sa snažili uchovať si svoju vieru, keď nebolo v okolí ani katolíckych kňazov, ani kostola.
Dnes máme v našej farnosti nielen týchto, už prevažne seniorov, ale sú tu aj Rusi, ktorí pricestovali z bývalých republík ZSSR, napríklad z Tadžikistanu. Okrem toho sú tu aj Tambovčania ruského pôvodu. Pravda, detí, mládeže a ľudí strednej generácie je len zopár, no zato je
tu početná skupina zahraničných študentov, ktorí sú z prevažnej časti z rôznych strán Afriky – Angola, Nigéria, Uganda, Kamerun… Potom sú tu aj študenti z Indie či Latinskej Ameriky. Študujú na miestnych univerzitách humanitné alebo technické smery, napríklad medicínu,
právo či výpočtovú techniku. Trochu mi trvalo, kým som sa naučila niektoré tie cudzokrajné mená ako Anuarith , Macstan a podobne. No zato máme miestnu cirkev bohatú na rôznorodosť kultúr, národov a jazykov.
V našej farnosti pôsobia pátri verbisti. Správcom farnosti je otec Harald z Indie a kaplánom otec German z Konga. Komunitu pátrov verbistov dopĺňa brat Waldemar z Poľska. Spolu s pátrami máme v Tambove aj komunitu SSpS, okrem mňa je tu sestra Natália z Poľska
a sestra Dzose z Indonézie. Vo farnosti sú rôzne skupiny, napríklad rodiny s deťmi,mládež a zahraniční študenti, ďalej skupina Živého ruženca a nakoniec skupina seniorov, my ich voláme skupina svätého
Joachima a Anny. Okrem Tambova sa každé 2 týždne slúži svätá omša v nedeľu aj pre katolíkov nemeckého pôvodu v dedine Jaroslavka, ktorá je od Tambova vzdialená 70 km. Kňazi niekedy zastupujú v iných farnostiach, napríklad v meste Pemza, vzdialeného asi 300 km
od Tambova. Najbližšia katolícka farnosť sa  nachádza v meste Voronež, ktoré je od Tambova vzdialené 192 km.
Milí misijní priatelia, chcem sa Vám na záver všetkým poďakovať za Vašu podporu a modlitby, pretože ony sú pre  nás veľmi potrebné a my ich silu cítime pri našej práci. Nech Vám dobrý Pán odmení všetko to, čo robíte pre misie. 

Text: sestra Felicita Melegová SSpS