Misijné sestry služobnice Ducha Svätého

Keď som pred 2 rokmi začala pracovať v dennom centre pre ľudí v núdzi, ktoré patrí reholi Milosrdných bratov v Bratislave, veľmi ma oslovila myšlienka svätého Jána z Boha, ktorý je zakladateľom tejto rehole. Môžeme konať dobro, ale či ho robíme dobre, je otázne. Asi to najlepšie zistíme pri večernej reflexii a spytovaní svedomia, alebo aj po ovocí je vidieť...

Každé ráno so svojimi kolegami začíname prácu v našom oratóriu s modlitbou a prosbou o potrebné milosti a požehnanie pre seba. Pamätáme na všetkých, ktorí k nám počas dňa prídu, ktorí nás obdarovávajú, a tiež na tých, ktorí k nám nenájdu cestu z akýchkoľvek dôvodov. Uvedomujeme si, že sme JEHO predĺženou rukou, JEHO milujúcim a milosrdným srdcom, láskavým pohľadom. Každý deň je pre nás novou šancou a možnosťou pre konanie dobra. Je to výzva, skutočná výzva! Ešteže sa tieto Božie prívlastky vzťahujú aj na nás vo vzťahu Boha k nám, ak ide o Božiu lásku a milosrdenstvo.
Nie je ľahké naplniť túto Božiu výzvu. Zvlášť teraz, keď sa blíži zima a s ňou aj väčšie napätie z oboch strán, keď je všade neistota kvôli pandémii, keď riešime, kde zohnať kuchára, kto nám pomôže pri sprísnených opatreniach....ako meranie teploty, striekanie dezinfekcie a iné. A nie je vždy ľahké naplniť túto Božiu výzvu, keď ľudské tendencie sú posudzovať, mať predsudky, zaškatuľkovať človeka a možno ani nedať šancu.... Aj ja som s tým veľakrát konfrontovaná a sama pred sebou zahanbená. No teda, nie je také jednoduché robiť dobro a robiť ho ešte aj dobre. Možno mi dajú za pravdu aj moje spolusestry, ktoré pracujú tiež v tejto oblasti či už s rómskou komunitou na Orechovom dvore v Nitre alebo na charite v Přerove na Morave.
Domov sv. Jána z Boha je denné nízko-prahové centrum v Bratislave. Denne ho navštevuje okolo 80 a viac ľudí bez domova. Keďže pohostinnosť je základnou charizmou Milosrdných bratov, tak aj toto centrum je nazvané Domovom. Snažíme sa v ňom vytvoriť atmosféru domova a podmienky, ktoré človek bežne doma má, ako napríklad možnosť sa najesť, osprchovať, oholiť a ostrihať, zaobliecť, oddýchnuť si počas dňa, posedieť si a prečítať nejakú knihu, spoločne sa pomodliť.
Domov sv. Jána z Boha je otvorený v pracovných dňoch od 8.00 do 15.00 hodiny. Pri vstupe na recepcii si naši klienti môžu nahlásiť služby, ktoré chcú u nás využiť. Majú možnosť si oprať v práčke a sušičke. Hoci je toto pranie obmedzené počtom, ručne sa dá prať počas celého dňa. Môžu sa osprchovať, ostrihať, oholiť, ošetriť a raz za týždeň využiť šatník. Toto všetko poskytuje stredisko osobnej hygieny. Každý deň podávame teplú stravu, možnosť sociálneho poradenstva a tiež aj pracovnej terapie.
V Bratislave nie sme jediným denným centrom, ktoré sa stará o ľudí bez domova alebo sociálne znevýhodnených. Aj sestry Matky Terezy sa venujú týmto ľuďom a poskytujú aj ubytovanie na čas tým, ktorí sú chorí. Je tiež niekoľko kresťanských organizácii, ktoré v určité dni a v určitom čase pravidelne podávajú jedlo, ošetrenie a šatstvo. Vnímam, že je veľa aj menších organizácií a jednotlivcov, ktorým nie sú ľahostajní ľudia v uliciach. Ja osobne som veľmi vďačná farským spoločenstvám a jednotlivcom, ktorý pre nás robia zbierky šatstva, ale aj drogérie, čistiacich a hygienických prostriedkov. Pravidelne prichádza pomoc z Rajca, Budmeríc, Šurian...
„Chorých a chudobných budete mať medzi sebou vždy...“, povedal samotný Ježiš. Svätý Otec František nás neustále vyzýva k pomoci a povšimnutiu si ľudí na okraji spoločnosti, migrantov a tých, ktorí možno ani nemajú schopnosť zaradiť sa do normálneho, bežného spôsobu života. V dnešnej dobe je veľmi jednoduché dostať sa do zlej situácie, ktorá dokáže človeka pripraviť o všetko. Stačí si vziať hypotéku, úvery, rôzne pôžičky a prísť o prácu aj kvôli COVID -19, nezamestnanosti, alebo ochorieť, stratiť životného partnera....a spúšťa sa lavína psychickej lability, neschopnosti, depresií a potom alkoholu. A ulice sa zapĺňajú ľuďmi, o ktorých by sme si nikdy nepomysleli, že mohli takto dopadnúť. Za každým človekom je osobitný príbeh. V mojej práci sa denne učím trpezlivosti a najmä neposudzovať a neodsudzovať. A to je výzva! Práve to, AKO ROBIŤ DOBRO A ROBIŤ HO DOBRE.
Sr. Laura Vlčáková, SSpS