Jánovo evanjelium je fascinujúce a zároveň také jednoduché, že sa takmer zdá, že nie je čo vysvetľovať. Hovorí o najzákladnejších potrebách ľudskej existencie: o oslave, svadbe, víne, vode, živote, láske, smrti. No uvedomujeme si, že čím viac nad ním premýšľame, tým menej mu rozumieme, takmer ako životu, ktorý je láska, radosť, víno, ale aj hlad, smútok, ťažoba, smrť … Je to preto, lebo toto evanjelium sa nesmie vysvetľovať, ale treba ho počúvať a kontemplovať. A s prekvapením si uvedomujeme, že keď čítame evanjelium, hovorí nám presne o tom, čo sa v nás deje. Slovo – Logos, ktoré je napísané v texte, je presne to Slovo, ktoré žijeme alebo odmietame.
Hymnus na Slovo, ktorý pravdepodobne existoval už pred Jánom, a on ho upravil a dal na začiatok svojho evanjelia, hovorí, čo sa deje v tých a s tými, ktorí čítajú evanjelium s pozorným a otvoreným srdcom.
V Prológu, ktorý nám ponúka dnešné evanjelium (Jn 1,1-18), Ján spája vznik sveta s Ježišovým príchodom na zem: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (1,14) a je syntézou najvyššieho Ježišovho tajomstva.
Zastavme sa dnes pri slove Logos. Pojem Slovo – Logos má viacero významov a možno sa čudujeme, prečo si Ján vybral práve toto slovo a nie iné a presnejšie. Napríklad, ak chcel hovoriť o „Božom slove“, mohol zvoliť výraz rema, čo bol azda najvhodnejší výraz na vyjadrenie stvoriteľského Božieho slova … alebo ak chcel implikovať Božie slovo ako „múdrosť“, mohol použiť výraz sophia … Skúsme sa spolu zamyslieť nad niekoľkými možnosťami významu Slovo-Logos.
Logos je konečný dôvod našej ľudskej existencie v Bohu, lebo všetko má svoj dôvod a zmysel jedine v Bohu.
Logos je tvorivé Božie slovo, ktoré dáva význam všetkým veciam a každej ľudskej situácii. Všetko závisí na Bohu a od Boha, ktorého chceme (a musíme) vždy viac spoznávať, chváliť a ctiť. Táto úplná závislosť na Bohu, musí byť základným a jediným postojom, na ktorom musíme stavať (a bez ktorého nemôžeme budovať) život a naše vzťahy.
Logos je Božia múdrosť, ktorá riadi naše bytie „tu a teraz“. Všetky situácie, všetko, čo sa stalo a deje teraz, má význam – či je to konkrétna situácia každého človeka, rodiny, komunity, situácia ľudstva a sveta, situácia Cirkvi – všetko má svoj význam, lebo to riadi Božia múdrosť.
Logos je phos (svetlo) a zoé (život). Napriek temnote v našich životoch a vzťahoch, napriek strachu zo súčasnej situácie, napriek vojnám, hladu a celej ľudskej tragédii, ktorá nás obklopuje, napriek skúškam Cirkvi, existuje na konci všetkého „evanjelium“, ktoré nás uisťuje, že pre všetky tieto veci existuje jasné/svetlé a život dávajúce riešenie, ktoré nájdeme v Písme – ak ho vieme uchopiť a nechať sa ním premeniť.
Logos je Ježiš Kristus medzi nami, ktorý nám hovorí o Otcovi. Ježišove slová, ktoré počujeme v evanjeliách a jeho osoba a vzor sú pre nás žiarivý a poučný príklad a dávajú význam každej našej ľudskej skúsenosti. Bez Neho niet nádeje na zlepšenie, ani na zmenu nás samých a niet ani nádeje pre svet. Naša nádej spočíva v zakorenení sa a v zakorenení všetkého v Ježišovi Kristovi, ktorý je plný milosti a pravdy (1,14), lebo všetko závisí od Boha a smeruje k Bohu.
Slovo – Logos nám ukazuje, že Boh, ktorého nikto nikdy nevidel – tak ako sa stal telom v Ježišovi, stáva sa telom aj v nás – a pozýva nás stať sa Božími deťmi, lebo skrze jeho Slovo, sa aj my stávame slovom, ktoré počúvame a tak sa môžeme stať slovom pre našich bratov a sestry.
Sr. Katarína Pavelová SSpS
