Misijné sestry služobnice Ducha Svätého

V týchto dňoch si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Dokument BARBARSTVO MOCI (00), ktorého autorkou je sr. Ivica Kúšiková, SSpS, približuje osudy rehoľníkov a ich prežívanie týchto udalostí, ako i snahu štátu vysporiadať sa s „nepriateľom“.

Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla a opätovne z 3. na 4. mája, prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych a preškoľovacích táborov. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K. V slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov.

Spomienka na Barbarskú noc nie je pre nás len symbolickým gestom, nejakou pripomienkou významnej dejinnej udalosti, ale je aj konkrétnou školou lásky, húževnatosti a pevnosti na ceste povolania. Chceme sa povzbudiť príkladom našich bratov a sestier, ktorí prešli týmto náročným obdobím prenasledovania a zostali verní Bohu. Vďaka ich nasadeniu a obeti sme tu dnes aj my, ktorí máme ďalej niesť pochodeň a rozvíjať dar rehoľného života na Slovensku,“ hovorí predseda KVRPS p. Václav Hypius, CSsR.

Na konci leta 1950, od 29. augusta, bola spustená Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a približne 2 000 rehoľných sestier z nich bolo sústredených a internovaných na nových miestach.

„Predstavení museli odovzdať kľúče a kláštory ostali zatvorené. Okrem osobných vecí bolo všetko zoštátnené, pričom mnohé veci sa hneď v prvých dňoch aj rozkradli vrátane liturgických predmetov, v ktorých niektorí videli cennosti a nie to, na čo skutočne slúžili,“ uvádza historik p. Tomáš Gerboc, SVD. „Rehoľníci boli sústredení a držaní v internácii, zbavení práv občana, boli postavení na okraj spoločnosti a ak sa chceli nanovo zaradiť do verejného života, museli skrývať svoju identitu rehoľníka. Mnohí ozaj zakúsili „červený“ teror na vlastnom živote. Reálne oživenie rehoľného života priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality.“

Sr. Petra Sičáková, SSNPM, zástupkyňa predsedu KVRPS, hovorí: „Aj v dnešnom svete je viacero realít, situácií, ktoré neumožňujú verejne vyznávať vieru v Krista, mnohí zažívajú prenasledovanie alebo určité obmedzovanie v duchovnom živote. Príčin môže byť viacero – niektoré sú oprávnené, niektoré nie, jedno však zostáva – aj dnes je naša viera skúšaná. A skúšaná je aj naša konkrétna láska, naša disponibilita, schopnosť vychádzať zo seba tak, aby sme tu boli pre druhých a rozvíjali rôznorodé charizmy, ktoré sme prijali.“

KVRPS predstavila aj logo 70. výročia. Logo tvorí PLAMEŇ – symbol viery a rehoľného života v Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť, keď zamýšľala zlikvidovať rehole i rehoľníkov. Plameň sa skladá z dvoch menších plamienkov, z ktorých jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole. MODRÝ plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17 zlikvidovaných mužských reholí. ČERVENÝ plameň (ženské rehole) je zložený z 24 častí a symbolizuje 24 zlikvidovaných ženských reholí. Plameň vychádza zo ŠTVORCA predstavujúceho ohraničenie a vytesnenie v snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a horí naďalej.

zdroj: kvrps.sk