V prvom čítaní (Ez 37,12-14) prorok Ezechiel pripomína ľudu v exile, že aj keď sa zdá, že nemajú život, Boh im sľubuje, že im daruje nový život a vzkriesi ich k životu s Ním. Aj tí, ktorí sú mŕtvi a pochovaní, sú povolaní z hrobu k životu s Bohom.
V druhom čítaní (Rm 8,8-11) svätý Pavol pripomína, že sme povolaní nežiť ‘podľa tela’, teda podľa hriešnych ciest sveta, ale žiť podľa Ducha, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych a ktorý aj naše smrteľné telá privedie k večnému životu. Sme pozvaní zomrieť hriechu a vstať k novému životu v plnom spoločenstve s Bohom, skrze Ježiša a Ducha Svätého.
Evanjelium (Jn 11,1-45) nám predkladá príbeh o vzkriesení Lazára. Tento text nemožno čítať len ako veľkolepý zázrak so ‘šťastným koncom’. Práve naopak, jeho zvláštnosť nás vedie k hlbšiemu pochopeniu.
Centrum príbehu nie je Lazár, ale Ježiš. Vzkriesenie Lazára je momentom, keď Ježiš podpisuje svoj rozsudok smrti. Tento čin núti prítomných rozhodnúť sa pre alebo proti Nemu. A ich rozhodnutím bude jeho odsúdenie (Jn 12,10).
Zdá sa, že tento text pracuje s literárnou stratégiou, ktorú by sme mohli nazvať ‘zmätenie čitateľa’. Myslíme si, že rozumieme situácii, no v istom momente sme konfrontovaní s paradoxom: Ježiš miluje Lazára, a predsa neprichádza hneď. Toto napätie nás núti prehodnotiť naše očakávania voči Bohu. Z ľudského pohľadu by láska znamenala okamžitý zásah. No Ježiš koná podľa ‘hodiny’ Otca, teda podľa času Božej slávy. Tak ako v na svadbe v Káne (Jn 2,4), aj tu ide o zjavenie Božej slávy, nie o jednoduché vyriešenie problému.
Ježiš teda nenechal Lazára zomrieť zo zlej vôle. Časový rámec ukazuje, že aj keby sa ponáhľal, neprišiel by včas. Skutočný význam spočíva inde: ukázať, že Božia moc presahuje aj definitívnosť smrti (štyri dni v hrobe).
Vzkriesenie Lazára však ešte nie je definitívnym víťazstvom nad smrťou. Lazár sa vráti do starého života, a napokon opäť zomrie. Tento zázrak ukazuje niečo väčšie: Ježišovu smrť a vzkriesenie, kde je smrť porazená definitívne!
Zároveň nám pripomína, že Ježišova láska nie je menšia, aj keď sa zdá ‘oneskorená’. A tiež nás učí, že Božie konanie sa neriadi našimi očakávaniami.
Silné posolstvo pre nás teda znie: Ježiš miluje každého z nás tak, ako miloval Lazára, Martu a Máriu. A rovnako ako ich, aj nás vyzýva k viere a odpovedi: „Áno, Pane, verím, že ty si Mesiáš, Boží Syn.“
Sr. Katarína Pavelová SSpS
