„Premenené Božou láskou: vyžarujúce nádej” sme si zvolili ako tému nášho “terciátu”, teda bezprostrednej prípravy na doživotné večné sľuby.
Tento kongregačný medzinárodný terciát máme v Manile na Filipínach a touto posvätnou cestou budeme kráčať štrnásť sestier deviatich národností počas nasledujúcich desiatich mesiacov.
Vykročili sme v nedeľu, 14. septembra, na Sviatok povýšenia svätého kríža slávnostnou svätou omšou s pohľadom na kríž nášho dobrého Pána, ktorému chceme naše životy naveky odovzdať úplným zasvätením sa. Príprave sv. omše sme venovali veľa času a bola to vskutku nádherná liturgia, ale práve v kríži vystupuje do popredia skutočnosť, že prvoradým je vždy to, čo koná Pán, nie to, čo konáme my. Kňaz nám v homílii adresoval niekoľko otázok na reflexiu. Čo mi zostalo v srdci je, že naša misia nie je nevyhnutne tam, kde pozerá svet, ale v tichosti, na miestach, kde ju ešte len treba objaviť. Cítili sme spolu so sestrami vďačnosť za spoločné kráčanie – nielen nás sestier v terciáte, ale našich sestier, ktoré nás prišli sprevádzať a tiež sestier z našich provincií, ktoré nás sprevádzali na diaľku svojou modlitbou a blízkosťou. Ani nebolo treba mimoriadne dary na to, aby sme počas svätej omše cítili toto spoločenstvo svätých a svätých na ceste a že to, čo sa práve dialo presahovalo to „tu a teraz“.
Nesené modlitbou – aj tou Vašou – máme túžbu po premene Božou láskou – nie, aby sme sa dobre cítili, ale aby nádej bola podstatou nášho bytia, zasvätenia sa a našej misie – tam, kde nás bude chcieť poslať.
Prosíme pre vás všetkých aj pre seba „Nech [nás] Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa [naša] nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.“ (Rim 15,13)
Sr. Miroslava Mária, Miroslava Artimová SSpS
