Dnešné evanjelium nám predstavuje Ježiša ako Dobrého pastiera, ktorý pozná svoje ovce, volá ich po mene a vedie ich k životu. To je veľmi silný obraz. Ježiš nevolá anonymný dav. Nehovorí: „Hej, ty, poď sem!“ On volá teba/mňa menom.
A tu sa začína téma povolania.
Povolanie nie je najprv otázka: Čím budem? Povolanie je otázka: Koho hlas počúvam?
Dnes žijeme vo svete plnom hlasov. Sociálne siete hovoria: Buď úspešný.
Reklama hovorí: Maj viac. Spoločnosť hovorí: Mysli len na seba. Strach hovorí: Neriskuj. Minulosť hovorí: Už si premárnil šancu. Ale Ježiš hovorí: Poď za mnou. Ja som brána. Ja som cesta k plnosti života!
Možno si niekto myslí, že povolanie je téma len pre seminaristov alebo rehoľné sestry. Nie! Boh volá každého a Boh volá aj dnes!
Niekoho volá ku kňazstvu – aby bol pastierom, ktorý nesie ľudí v modlitbe, slúži sviatosťami a otvára dvere k Bohu.
Niekoho volá k manželstvu – aby sa naučil vernosti, obete, odpusteniu a vytvoril domov plný lásky.
Niekoho volá k zasvätenému životu – aby ukázal svetu, že Boh stačí a že večné veci sú viac než okamžitý komfort.
A všetkých nás volá byť svetlom v práci, v škole, v politike, v nemocnici, v rodine, na ulici. Nie každý bude stáť pri oltári, ale každý môže stáť pri človeku, ktorý potrebuje pomoc.
Skúsme sa dnes úprimne spýtať: Počujem ešte Boží hlas, alebo už len hluk sveta? Kam ma vedie môj život dnes, k pokoju alebo k chaosu? Robím rozhodnutia zo strachu alebo z dôvery? Kde ma Boh potrebuje práve teraz? Som tam, kde ma volá Boh, alebo tam, kam ma dotlačil tlak okolia?
Ježiš hovorí: Ja som brána … no koľkí dnes vstupujú do života cez falošné brány: cez závislosti, cez neveru, cez peniaze za každú cenu, cez kariéru bez svedomia, cez život bez vzťahov, cez duchovnú prázdnotu. A potom sa čudujú, že neprichádza pokoj …
Ježiš hovorí: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený.
Teda: kto vpustí Krista do svojich rozhodnutí, vzťahov a plánov, nájde život.
Možno v našom/mojom okolí žije mladý človek, ktorého Boh volá ku kňazstvu alebo zasvätenému životu – a bojí sa povedať „áno“. Možno je tu niekto, kto cíti povolanie k manželstvu, ale bojí sa záväzku. Možno je tu matka, otec, učiteľ, lekár, robotník – a Boh ho volá byť svätým práve tam, kde je … Svätosť nie je povolanie pre vyvolených, ale povolanie pre každého.
Dnešný svet potrebuje ľudí s povolaním, nepotrebuje len influencerov, bohatých, slávnych. Potrebuje svätých kňazov, verných manželov, radostných zasvätených, čestných laikov, mladých, ktorí sa neboja povedať Bohu áno.
Ježiš dnes nehovorí len všeobecne. On sa pozerá na teba/ na mňa a volá nás menom. Nepýtajme sa : Čo chcem ja zo života? Ale Bože, čo chceš zo mňa ty ? A keď si odpovieme úprimne, zistíme niečo krásne: Božie povolanie nie je strata slobody, ale nájdenie seba samého.
Sr. Katarína Pavelová SSpS
