Poslušnosť Slovu

V dnešnom úryvku sv. Lukáš, ktorý vo svojom evanjeliu, hlavne v prvých dvoch kapitolách, kladie osobitný dôraz na chrám, spája dve udalosti:

Prvou je očistenie matky, ktoré sa zvyčajne ‘uskutočnilo’ štyridsať dní po pôrode, lebo dovtedy sa ženy nesmeli približovať k posvätným miestam (Lv 12,2-8). Tento obrad bol sprevádzaný obetovaním malého zvieraťa. Hoci Mária nebola povinná dodržiavať zákon očisťovania, keďže bola vždy panna a čistá, poslúchla právne a rituálne normy a podriadila sa predpisom zákona.

Druhou udalosťou je obetovanie dieťaťa Ježiša. Zasvätenie prvorodených, predpísané v Ex 13:1-2;11-16, sa považovalo za akési ‘výkupné’ (Nm 3,47; 18,16), na pamiatku oslobodenia Izraelitov z otroctva v Egypte, a aj tu sa malo obetovať malé zviera. Ježiš prichádza aby bol obetovaný a očistený podľa zákona, no v skutočnosti je to on, kto očisťuje (Mal 3,1-3) a bude sa dobrovoľne obetovať za svet (Jn 10,17-18).

Mária a Jozef berú Ježiša do chrámu, aby ho predstavili Pánovi, no Ježiša tu neprijímajú kňazi … lebo aj keď boli nábožní a vedeli veľa vecí, v srdci boli slepí, pretože im chýbala pokora a vnútorná ‘malosť’. Božieho Syna vítajú žena a muž, bez žiadnej dôležitej úlohy v chráme. Naopak, ich oči sú zahalené starobou, no stále žiaria túžbou.

Simeon je definovaný ako prosdekòmenos, teda niekto kto je úplne ponorený v čakaní, a niekto, kto vychádza na privítanie. Je poslušný zákonu, zákonu Ducha, ktorý ho vedie k dieťaťu. Aj Anna je v rovnakom veku (symbolická hodnota: 84 je 7×12: dvanásť je počet kmeňov; alebo 84–7=77, dvojnásobná dokonalosť), a je poslušná zákonu. Svojím spôsobom života (pôst a modlitby) a čakaním, je očistená v srdci a Duchom vedená  k dieťaťu.

Pri tomto tak dlho očakávanom stretnutí Simeon zvolal: Moje oči uvideli (tvoju) spásu! Oči Simeonovho srdca sa otvorili … oči vnútorného a hlbokého videnia, vo Svetle, ktoré sa stalo osvetlením významu toho, čo sa najviac dotýka človeka všetkých čias … spása … Spása, ktorá nie je ľudská snaha či práca, a už vôbec nie zásluha, ale je to Boh, ktorý prišiel, nechal sa objať človekom, a ‘zmiešal’ svoj život s naším.

Evanjelista chce v dnešnom úryvku podčiarknuť zachovávanie zákona, ktoré sa nachádza v dnešnej pasáži štyrikrát: «podľa Mojžišovho zákona» (2,22), «ako je napísané v Pánovom zákone» (2,23), «aby obetovali, ako káže Pánov zákon» (2,24), «vykonali všetko podľa Pánovho zákona» (2,39).

Zachovávanie zákona alebo poslušnosť Slovu je to, na čom Ježišovi záleží. Keď Božie Slovo poslúchame, zachovávame ho a riadime sa ním, vytvárame pevné puto medzi nami a Bohom a tým, ktorého poslal a tiež aj medzi nami ľuďmi, bratmi a sestrami. Lebo každý vzťah má svoj základ v poslušnosti Slovu. V skutočnosti nie  je to mäso a krv, ale poslušnosť Slovu, ktorá umožňuje tvoriť a žiť spoločenstvo lásky všade a v každom druhu vzťahu. A k tomu potrebujeme, ako Simeon, otvorenie očí našich sŕdc, aby sme vo svetle viery mohli vidieť Ježiša ako našu spásu – v Slove, v Eucharistii, v našich blížnych, Ježiša ako nášho spoločníka na cestách.

Na zamyslenie:

 Dokázali by sme vydržať (ako Simeon a Anna) celý život v čakaní na naplnenie túžby … prosby … nádeje? Snažíme sa každý deň prijímať Božiu vôľu, pokorne a s dôverou počúvať Jeho Slovo?  Vieme a chceme prinášať Krista druhým?

                                                                                                    Sr. Katarína Pavelová SSpS