Dnes stojíme v tichu pred prázdnym hrobom. Možno s otázkami, možno s bolesťou, možno s nádejou, ktorá ešte nemá jasné obrysy. A práve tam, v tomto tichu, zaznieva jemný, ale mocný hlas: „Neboj sa… lebo vstal z mŕtvych!“
Tieto slová nie sú len ozvenou dávnej udalosti. Sú pozvaním: pre teba, pre mňa, pre každého z nás, aby sa dotkli našich najhlbších istôt, aby prenikli až tam, kde si chránime svoje sklamania, obavy i skryté rany.
Boh totiž nevstupuje len do veľkých dejín. On vstupuje do tvojho dneška, do tvojich zápasov, do tvojich vzťahov, do tvojich tichých otázok.
Prázdny hrob nie je znakom neprítomnosti, ale znamením nádeje. Hovorí nám, že Boh koná aj tam, kde my už nevidíme východisko a že jeho svetlo si dokáže nájsť cestu aj do tých najtemnejších a najskrytejších zákutí nášho života: tam, kde sme už možno prestali veriť.
Sláviť Veľkú noc znamená odvážiť sa znova veriť, že Boh stále prepisuje náš príbeh, že narúša naše zaužívané predstavy, ktoré nás držia na mieste, a otvára pred nami nové horizonty: aj keď sa bránime a pochybujeme.
Sláviť Veľkú noc znamená dovoliť Ježišovi vstúpiť do našich strachov, tých tichých, skrytých, ktoré nás zväzujú viac, než si priznáme. Znamená dovoliť mu, aby v nás zvíťazil nad rezignáciou, nad pocitom, že už nič nemá zmysel, nad strachom, ktorý pochováva nádej ešte skôr, než sa stihne narodiť.
Možno si unavená/ý. Možno nesieš ťarchu vlastných chýb. Možno máš pocit, že niektoré veci v tvojom živote sa už nedajú zmeniť. Ale práve tam, v tejto slabosti, ťa Boh hľadá najviac!
Neuzatváraj sa.
Nezostaň sám/sama vo svojom vnútri.
Nestrácaj vieru: ani v Boha, ani v seba.
Pretože neexistuje tma, ktorú by svetlo nemohlo preniknúť. Neexistuje pád, z ktorého by ťa Boh nemohol zdvihnúť. Neexistuje situácia, ktorú by nemohol premeniť na nový začiatok.
Prázdny hrob je tichým svedectvom: koniec ešte neprišiel.
S Bohom vždy začína niečo nové!
Sr. Katarína Pavelová SSpS
