Dnes by som rada urobila výnimku a podelila sa s vami o niečo iné, ako asi očakávate. Je pravda, že dnes oslavujeme druhú adventnú nedeľu, ale je tu ešte jeden sviatok … a vlastne dva sviatky.
V Taliansku dnes slávime sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, a to je aj deň založenia našej Kongregácie, Misijných sestier, Služobníc Ducha Svätého (SSpS).
Narodeniny SSpS
Bolo to v predvečer sviatku Nepoškvrneného Počatia, v sobotu 7. decembra 1889, keď sa šesť mladých žien, medzi ktorými boli aj Helena Stollenwerk a Hendrina Stenmanns (naše spoluzakladateľky), vydalo v slávnostnom sprievode na čele s otcom Arnoldom do prázdneho kapucínskeho kláštora. Vošli do kaplnky kde zaspievali Te Deum a nasledujúci deň, 8. december, bol dňom založenia Kongregácie Misijných sestier, Služobníc Ducha Svätého. Otec Arnold odovdal rodiacu sa Kongregáciu pod materskú ochranu Nepoškvrnenej.
Dnes je to už stotridsaťpäť (135) rokov, počas ktorých sme boli Bohom požehnávané, vedené a sprevádzané. Drobné semienko klíčilo a rástlo, rodilo nové výhonky, rozširovalo svoje konáre široko-ďaleko do všetkých častí sveta.
Ďakujeme Bohu za nespočetné požehnania, ktoré sme ako Kongregácia dostali, za jej rast a rozvoj. Ďakujeme Mu aj za naše spoluzakladateľky, sväté ženy, ktoré nám zanechalli veľké duchovné bohatstvo a hlavne príklad radostnej a veľkodušnej slúžby.
Ďakujeme Bohu za dobré dielo a svedectvo, ktoré sme mohli vydávať až doteraz, že nás viac ako storočie používa ako Božie nástroje evanjelizácie prostredníctvom skutkov lásky, milosrdenstva, pokoja, spravodlivosti.
Zároveň Ho prosíme o milosť, aby sme vedeli stále odpovedať ako Mária: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova a prosíme aj o jej pomoc a príhor.
A pridávam aj zopár slov k evanjeliu, ktoré sa v tento sviatok číta.
Božie návštevy
Text evanjelia, ktorý nám ponúka dnešná sviatočná liturgia, opisuje návštevu anjela u Márie (Lk 1,26-39).
Božie slovo sa k Márii dostalo nie prostredníctvom biblického textu, ale skôr z hlbokej skúsenosti Boha, v návšteve anjela. Aj my, v našom živote zakusujeme často Božiu návštevu, a určite nie iba jednu. Bohužiaľ, kvôli nedostatku meditácie nad Božím Slovom si túto návštevu Boha neuvedomujeme a preto prichádzame o veľkú príležitosť žiť v pokoji a radosti.
Zahľaďme sa na Máriu a prosme o milosť byť vnímaví a otvorení na Božie návštevy, prežívať Božiu prítomnosť tu a teraz … v každom dni.
Vo veršoch 26-27 Lukáš najprv predstavuje ľudí a miesta: pannu zvanú Mária, zasnúbenú s mužom, ktorý sa volá Jozef, z rodu Dávidovho. Nazaret bolo malé mesto v Galilei, ktorá bola predmestím, kdesi na periférii a nebola ani známa ani nijako dôležitá. Centrom bola Judea a hlavné mesto Jeruzalem. Anjel Gabriel bol poslaný Bohom k tejto mladej panne, ktorá nepatrila do významnej rodiny a nemala žiadne osobitné náboženské postavenie. Meno Gabriel znamená Boh je silný a Máriine meno znamená milovaná Jahvem alebo Jahve je môj Pán.
Príbeh o Božej návšteve u Márie sa začína (v gréckom texte) výrazom: „v šiestom mesiaci“, ktorý sa vzťahuje na epizódu rozprávanú tesne predtým, v ktorej anjel Gabriel priniesol oznámenie o počatí a narodení Jána Krstiteľa Zachariášovi, spravodlivému mužovi, zachovávajúcemu zákony, ktorý však nemal toľko viery v Boha, aby prijal to, čo mu bolo oznámené. Bol to teda „šiesty mesiac“ tehotenstva Alžbety, Máriinej príbuznej, ženy v pokročilom veku, ktorá potrebovala pomoc. Alžbetina konkrétna potreba je kulisou celého príbehu. Nachádza sa na začiatku (Lk 1,26) a na konci (Lk 1,36,39) epizódy.
Verše 28-29 predstavujú zjavenie anjela Zachariášovi v chráme (Lk 1,7-17), ktoré sme už spomenuli. Márii sa anjel zjavil v jej dome a Božie Slovo sa k nej dostáva v prostredí jej každodenného života. Anjel jej povedal: Zdravas, milosti plná! Pán s tebou! Slová podobné tým, ktoré boli povedané Mojžišovi (Ex 3,12), Jeremiášovi (Jr 1,8), Gedeonovi (Jz 6,12), Rút (Rt 2,4) a mnohým ďalším. Slová, ktoré otvárajú horizont pre poslanie, ktoré musia títo ľudia Starého zákona vykonávať v službe Božiemu ľudu. Mária, zaujatá pozdravom, sa snažila pochopiť význam takéhoto pozdravu, ale najprv v tichosti počúvala, pretože keď Boh hovorí, prvá a dôležitá vec je počúvať!
Anjel vyzval Máriu, aby sa nebála (30-33) a hneď potom jej pripomenul veľké zasľúbenia z minulosti, ktoré sa naplnia prostredníctvom syna, ktorý sa jej narodí. Tento syn bude mať meno Ježiš, bude sa volať Synom Najvyššieho a v ňom sa konečne naplní Božie kráľovstvo zasľúbené Dávidovi, na ktoré všetci netrpezlivo čakali. „Syn Najvyššieho“ a „syn Dávidov“ boli dva spôsoby, ktorými Židia označovali Mesiáša, ktorý mal prísť. Meno Ježiš znamená Boh je Spasiteľ.
Mária si uvedomovala dôležité poslanie, ktoré sa chystala prijať (34), no nenechala sa strhnúť veľkosťou ponuky a vidiac svoju situáciu, mala odbahu pýtať sa: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Božiu ponuku analyzovala na základe kritérií, ktoré máme my, ľudské bytosti, k dispozícii. Pretože ľudsky povedané, v tom čase a jej situácii nebolo možné, aby sa uskutočnila táto ponuka Božieho Slova.
Anjel jej vysvetlil (35-37): Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Duch Svätý, prítomný v Božom Slove od stvorenia sveta (Gn 1,2), dokáže dosiahnuť veci, ktoré sa zdajú nemožné. Preto sa svätý, ktorý sa narodí z Márie, bude nazývať Božím Synom. Vďaka sile Ducha Svätého sa deje niečo nové a prekvapivé, ako to že sa syn narodí panne alebo Alžbete, žene, o ktorej všetci hovorili, že nemôže mať deti! A anjel dodáva: Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.
Anjelova odpoveď Márii všetko vyjasnila a oddala sa tomu, čo od nej žiadal: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova (38). Mária používa titul služobnice Pána, ktorý pochádza od proroka Izaiáša, ktorý predstavuje poslanie ľudu nie ako privilégium, ale ako službu druhým (Iz 42,1-9; 49,3-6). Neskôr aj jej syn, ktorý sa mal v tom čase narodiť, zadefinuje svoje poslanie ako sluha: … ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť … (Mt 20,28). Naučil sa to od svojej matky!
Božie Slovo, ktoré Mária prijala, jej dalo silu a odvahu vyjsť zo seba, aby slúžila iným (39). Opustila teda miesto, kde bývala, a odišla do Judey, vzdialenej viac ako štyri dni cesty, aby pomohla svojej príbuznej Alžbete. Mária začala službou a tak plní svoje poslanie v mene Božieho ľudu.
Na zamyslenie:
Ako vnímame Božiu návštevu (návštevy) v našom živote?
Prijali sme Božiu návštevu (v blížnom/ v cudzincovi/ v chudobnom)?
Boli sme už niekedy aj my Božou návštevou v živote iných?
Sr. Katarína Pavelová SSpS
