Nedožitých 100 rokov P. Ondreja Slavkovského

Spomienky sr. Bernadety Slavkovskej SSpS na   strýka,  Pátra Ondreja Slavkovského SVD

Páter Ondrej Slavkovský SVD,

sa narodil v  podtatranskej dedinke Jánovce pri Poprade vo veriacej rodine maloroľníka Martina Slavkovského a Anny, rodenej Zvalenej. Pochádzal zo štyroch detí, dvoch bratov a sestry, ktorá ako štvorročná zomrela. Ondrej bol v poradí tretí. Rodinnú pohodu narušila I. svetová vojna, lebo mladý otec musel narukovať. Vrátil sa z vojny na jar 1918, ale s narušeným zdravím natoľko, že ešte v tom roku, vo sviatok Ružencovej P. Márie, v októbri, zomrel ako 33 ročný.

 

Chlapci rástli a mali veľké a odvážne sny, aj to, že raz budú bohatí a budú bývať vo vile, ktorú si sami postavia. Základnú školu Ondrej vychodil v rodnej dedine a pomáhal svojmu staršiemu bratovi Martinovi obrábať pole. Martin veľmi rád čítal, hlavne katolícku tlač, medzi ktorou boli aj Hlasy z domova a z misií a Misijný kalendár. V Martinovi sa prebudila silná túžba stať sa misionárom. Keď sa zveril s touto túžbou svojej matke, jej srdce sa dostalo akoby medzi dva kamene. Rada by videla svojho syna ako kňaza – misionára, ale aj rodina potrebovala živiteľa rodiny, na ktorého tak dlho čakala. No Martin sa nevzdal svojej túžby a s nadšením vykresľoval pred očami Ondrejovi krásu a potrebu misionárov vo svete. Jeho slová boli: „Ondrej, ja budem pracovať a ty choď, študuj a staň sa misionárom, je to krásne, záslužné, sväté povolanie“.

Ondrej navštevoval meštiansku školu v Spišskej Novej Vsi a potom pokračoval v Nitre a býval už v Misijnom dome Matky Božej. Teologické štúdia ukončil vo Viedni, kde bol v roku 1944 vysvätený za kňaza. Svoje primície oslávil v Jánovskom kostole zasvätenom Narodeniu P. Márie. Po svojom návrate do Nitry začal vyučovať a venovať sa chlapcom na nitrianskej Kalvárii. Aktívny život na Kalvárii ukončila tzv. Barbarská noc z 13. na 14. apríla a druhá noc z 3. na 4.mája 1950. Páter Ondrej bol internovaný s ostatnými spolubratmi v sústreďovacom kláštore pre rehoľníkov v Podolínci. Odtiaľ bol poslaný splniť si svoju vojenskú povinnosti ako PTP pri budovaní Púchovskej priehrady.

V roku 1953 zomrel jeho starší brat Martin, zanechal päť detí. P. Ondrej po skončení vojenskej služby, sa vrátil do Jánoviec k svojej matke a pomáhal pri výchove nás, detí svojho brata Martina. Náš strýko, mal mimoriadny vzťah k mladým ľuďom. Naučil nás láske k prírode, vážiť si ľudí, mať sa radi ako rodina a milovať Boha a radil nám aj vo voľbe povolania. U nás nechýbala spoločná modlitba, čítanie Sv. Písma. Sväté omše musel mať súkromné, takže jeho izbička bola pre nás kaplnkou. Vtedy pracoval ako skladník v mangáno - rudných baniach v neďalekých Švábovciach.

Tajne ho navštevovali aj mladí chlapci, bývalí študenti v Nitre a on vo svojej horlivosti hľadal možnosť dostať ich za hranice, do Poľska, aby tam študovali teológiu. V jedno odpoludnie zastavilo pred domom auto, z ktorého vystúpil strýko Ondrej a tajná služba (ŠTB). Prehliadali jeho izbu, niektoré veci zobrali a jeho tiež. Našu mamu, svoju švagrinú upokojoval slovami: „Katka, buď pokojná, všetko bude v poriadku“. Nebolo, strýko, aj mnohí ďalší verbisti boli v Košiciach súdení a odsúdení. P. Ondrej Slavkovský dostal 7 a pol roka. Odsedel ich v Čechách vo Valdiciach, kde brúsil sklo, z ktorého sa zhotovovali lustre.

Roku 1962 bol prepustený na amnestiu nového prezidenta Antonína Zápotockého . Misijné   sestry služobnice Ducha Svätého vtedy pracovali v severných Čechách v Brtníkoch u Rumburku,v ústave sociálnej starostlivosti pre postihnuté deti. Nemali svojho duchovného a vtedy sa im podarilo vybaviť pracovné miesto vychovávateľa pre chlapcov. P. Ondrej tam nastúpil a mohol sa venovať aj duchovným potrebám sestier a ich novému, misijnému dorastu.

Keď došlo k politickému uvoľneniu roku 1968, tzv. Dubčekov rok, podarilo sa mu dostať do pastorácie na Slovensko,na faru v Kopčanoch na Záhorí. Tu pôsobil požehnane, pretože z  2-3 babičiek, ktoré prichádzali do kostola na začiatku jeho účinkovania, pri jeho smrti v roku 1985 bol kostol plný mladých, starších a starých ľudí. Tu ho prekvapila zákerná choroba, ktorej podľahol 28.februára 1985. Pochovaný je v rodných Jánovciach.

Napísala  neter  Pátra Ondreja  Slavkovského  sr. Bernadeta Slavkovská SSpS


feedback
Prihlásenie
Prihlásenie