Požehnané Turice! Príď, Duchu Svätý!

                                                        Plnosť darov Ducha Svätého v každodennom živote Vám vyprosujú Misijné sestry  

Zamyslenie na Veľký týždeň

 Boh si vybral úbohý tŕňový krík, aby ťa poučil o tom, že na zemi nieto miesta, kde by Boh nebol prítomný.

 

„...A Pán mu povedal: videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení.“ / Ex 3:7/

Boh sa stále a znova dáva poznávať ľuďom. Jedným z jeho znamení je horiaci tŕňový krík. Mojžiš uvidel v púšti krík, ktorý horel, ale nezhorel. V plameni mu Boh zjavil svoje meno: Ja som, ktorý som.

Raz sa opýtali rabína: “Prečo si Boh vybral práve tŕňový krik, aby cezeň mohol hovoriť s Mojžišom?“ Rabín odpovedal: „ Boh si vybral úbohý tŕňový krík, aby ťa poučil o tom, že na zemi nieto miesta, kde by Boh nebol prítomný. Ani tŕňový krík na púšti nie je pre neho malý.“ Iná židovská tradícia hovorí: „Boh opustil horu a zvolil si tŕňový krík, ktorý je plný tŕňov a ostňov, pretože videl ťažkosti Izraelitov. Vzal si podiel na ich núdzi.“ Boh sa rozhodol pre tŕňový krík a nechal ho horieť svojím ohňom. Každé miesto, najmenší krík, najzastrčenejší kút je dosť dobrý, aby sa stal miestom, kde prebýva Boh. Neskôr bude Ježiš stáť uprostred tých, ktorí ho nenávidia, ako tŕním korunovaný. „ Z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu...Posmievali sa mu: Buď pozdravený židovský kráľ!“ /Mt 27:29/ Kráľ s tŕňovou korunou je v skutočnosti naším bratom, ktorý sa s nami chce deliť o naše utrpenie. Aj tam kde sú „tŕne a ostne“, kde sú problémy v živote, tam je Boh. Boh chce byť blízko pri nás. Z plameňa kríka počuť jeho meno a prísľub, že bude vždy s nami. On je Bohom zmluvy, ktorý má záľubu v každom jednom z nás. „ V človeku má Boh zaľúbenie.“ Hovorí Sv. Augustín. Nový Zákon by sme mohli nazvať aj príbehom vzťahu Boha k ľuďom. Boží záujem o tento svet vidíme na Ježišovom živote, smrti  a zmŕtvychvstaní. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život...“ /Jn 3:16/

Z ohňa, ktorý nezhorí, ale sa premení, nezničí sa, ale osvecuje, prijmeme jeho meno pre všetky generácie: Ja som, ktorý som. On je prítomný v tŕňoch núdze. Volanie zotročených a utrápených sa dostalo k jeho ušiam. „...A Pán mu povedal: videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom...“ / Ex 3:7-9/

Či nie je tento prísľub dôležitý aj v dnešných časoch? Boh, ktorý sa podieľa na našom utrpení. Boh ako spoločník na ceste výšinami a údoliami nášho života, ktorý nás nenechá bez pomoci. Boh, ktorý má v nás ľuďoch záľubu.

 sr. Laura Vlčáková, SSpS

 

 

 

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie