Zamyslenie k 1. pôstnej nedeli o pokúšaní Ježiša

Ježiš všetky tieto pokušenia prežil na vlastnej koži a nepodľahol im. Môže nám byť veľmi blízky ako niekto kto je tiež pokúšaný tak ako my. Viem, že ma chápe. Pokušenia sú ako búrky, ktoré nútia strom, aby zapúšťal svoje korene hlbšie do zeme.

 JEŽIŠ POKÚŠANÝ:

„Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.“ /Hebr 4:14/

 Ježiš podliehal takému istému pokušeniu a útokom ako každý človek. Jasne o tom hovoria aj slová Písma. Nie je oslobodený od tohto všetkého ale vie z vlastnej skúsenosti, že všetky ľudské bytosti sa nezaobídu bez týchto útokov.

Traja zo štyroch evanjelistov nám podávajú správu o tom, že Ježiš bol pokúšaný. Marek veľmi stručne poznamenáva, že po krste v Jordáne vyviedol Duch Ježiša na púšť a satan ho tam pokúšal.

Matúš a Lukáš opisujú tri pokušenia, ktoré ohrozujú tiež aj náš proces utvárania osobnosti. Je na nich zreteľne vidieť, že Ježiš poznal ohrozenie, do ktorého ho viedla jeho úloha potulného kazateľa. Každá úloha sa dá zneužiť. Čim je väčšia pozícia a úloha, tým hlbšie je možné klesnúť. Čím je niekto viac obľúbenejší, tým je väčšie nebezpečenstvo, že ho jeho fanúšikovia pohltia a zabránia mu žiť tak ako v hĺbke svojho srdca cíti.

Ježiš dopodrobna preskúmal riziká svojho povolania a vzal si na to 40 dní na púšti. Bol to čas zápasu,  v ktorom dozrieval a po jeho skončení bol schopný čeliť svojej úlohe, pre ktorú prišiel a bol poslaný.

1.Prvé pokušenie sa prihlási o slovo v momente keď je Kristus po štyridsaťdňovom pôste vyhladnutý. Diabol mu hovorí: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“/Lk4:3/

Takéto pokušenie zvádza človeka ku konzumácii všetkého čo príde: všetko má slúžiť jedine na utíšenie môjho hladu. Nepomáham druhým preto, že sú pre mňa dôležití ale preto, že chcem získať ich náklonnosť. Dávam veľa, pretože veľa potrebujem. Veľmi vypočítavé! Niektorí ľudia premieňajú všetky svoje kamene na „chleby.“ Premieňajú  svoju prácu, úspechy, majetok, a ľudí vo svojom okolí na uznanie, slávu, sex alebo lásku iba preto, aby tak nasýtili svoje potreby.

Ježiš ale tomuto pokušeniu nepodľahne. Nevyužíva iných pre seba, ale preukazuje im svoju náklonnosť. Prekonáva pokušenie a poukazuje k inej potrave: „Nielen chlebom je človek živý.“/LK4:4/. Žije z Boha a z jeho Slova. Ak mám svoj základ v Bohu môžem veľa dávať bez toho aby som žiadal. Môžem dávať pretože mám, pretože je vo mne  Boží prameň.

2.Ako druhé pokušenie uvádza Lukáš moc. “Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal, a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ /Lk4:6-7/

Ide o zásadné pokušenie známe každému človeku. Snahu mať nad druhým moc. Každý z nás dobre pozná svoju bezmocnosť. Cítime sa bezmocní vo vzťahu k mnohým ľuďom, ale aj vo vzťahu k vlastným chybám a slabostiam. Moc, to je akoby prísľub, že budem mať všetko pevne v rukách, že sa už nikdy neprejavím ako slabý, že druhých pritlačím k zemi aby som  mohol veriť v svoju veľkosť. Vieme presne na ktorom mieste koho zasiahnuť. Tam, kde urážame a raníme, tam druhých ovládame. Táto moc je však deštruktívna, pretože sa zakladá na tom, že sa klaniame diablovi. Slúžime modle a mylne sa domnievame, že máme všetko pod rukou a kontrolou. V skutočnosti sme posadnutý mocou a ona vládne nám.

V jednom románe píše Thomas Mann o nemeckom hudobníkovi Adrianovi Levekuhn, ktorý uzavrie zmluvu s diablom, aby sa z neho stal geniálny skladateľ. Svoju budúcu genialitu si však kúpi za cenu lásky. Tej sa musí úplne zriecť vo svojom živote. Kto sa upíše moci, stráca schopnosť milovať. Jeho život je prázdny a studený. Vytratí sa z neho teplo, pretože to dokáže priniesť iba láska.

 3.Tretie pokušenie útočí na Boží obraz. Satan zvádza Ježiša k tomu, aby demonštroval svoje božské synovstvo na verejnosti tým, že sa vrhne z chrámovej strechy dole. Anjeli boží ho predsa zachytia aby si neuderil nohu o kameň...Toto pokušenie najviac ohrozuje človeka žijúcim duchovným životom, pretože ho zvádza aby svoje duchovné sily zneužil v tom zmysle, že sa začne pokladať za niekoho mimoriadneho a začne to prejavovať aj navonok. Takýto človek môže mať za sebou skutočné duchovné skúsenosti, ale zrazu sa začne správať a vyjadrovať akoby bol sám Pán Boh. Môže na mnohých urobiť hlboký dojem, že sa nevedia od neho odpútať. Ježiš odmietne aj toto pokušenie .Vie veľmi dobre, že je Božím Synom. Nechce strhávať pozornosť na seba, ale zvestovať Božie Slovo. Vyhýba sa pokušeniam duchovného zneužitia, ktorým v dnešnej dobe podlieha veľmi veľa guru a mnoho iných duchovných vodcov siekt a náboženstiev. Títo sľubujú svojím nasledovníkom duchovné skúsenosti, avšak za cenu bezpodmienečnej poslušnosti a oddanosti.

Ježiš všetky tieto pokušenia prežil na vlastnej koži a nepodľahol im. Môže nám byť veľmi blízky ako niekto kto je tiež pokúšaný tak ako my. Viem, že ma chápe.

Pokušenia sú ako búrky, ktoré nútia strom, aby zapúšťal svoje korene hlbšie do zeme.

 Reflexia:

  • Rozpoznávam v sebe tieto tri základné pokušenia?
  • Ktoré z nich je vo mne najsilnejšie?
  • Snažím sa tiež niekedy využiť vo svoj prospech ľudí, prácu, stvorenie i Boha?
  • Rozpoznáme v sebe mocenské sklony a hry?
  • Najnebezpečnejším pokušením je využiť Boha pre seba samého. Ako sme na tom v tomto ohľade?

Zamyslenie pripravila sr. Laura Vlčáková,SSpS