Nezabúdajme na nich

Pred niekoľkými dňami zomrela najstaršia politická väzenkyňa. Bola odsúdená na sedem rokov za založenie tajného spolku a protištátnu činnosť.  
 
Pomaly nás opúšťajú poslední svedkovia komunistickej totality, ktorí si odsedeli tvrdé tresty za vykonštruované zločiny. Po najznámejšom slovenskom politickom väzňovi a dlhoročnom predsedovi Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Antonovi Srholcovi nás v tieto dni opustila vo veku 100 rokov nenápadná žena Bohumíra Rozália Školníková. Ako rehoľná a zdravotná sestra obetovala svoj život chorým ľuďom. Vďaka práci sestry ju internovali neskôr ako iných rehoľníkov. Po niekoľkých rokoch ju pre túto prácu obvinili zo založenia tajného cirkevného spolku.  
 
Súčasný predseda KPVS Peter Sandtner na ňu pre .týždeň spomína: „Je zaujímavé, že najviac najstarších členov sme mali práve v Nitre a okolí. Boli to zväčša kňazi a rehoľné sestry. Tiež sme mali v Nitre veľa väznených žien. Sestra Bohumíra bola najstaršou členkou KPVS – najstaršou politickou väzenkyňou od roku 2013, keď zomrela Anna Mojtová z Nitry. Bohumíra bola poslednou žijúcou spomedzi odsúdených vo veľkom súdnom procese s verbistami s názvom: páter Vojtech Bošanský a spol. Ešte donedávna sa zúčastňovala na našich stretnutiach a schôdzach, len pred niekoľkými rokmi sa s nami na schôdzi rozlúčila, že sa už bude pripravovať na odchod do večnosti. Zvlášť vytrvalo chodievala na stretnutia väznených žien do bývalej ženskej väznice v Želiezovciach. Vždy ochotne hovorila o väzení, keď mal niekto záujem, čo som si veľmi vážil. Urobila mi raz kópiu väzenského ruženca z povrazu, takú istú, akú si kedysi urobila sama vo väzení.“
 
„Komunisti boli k nej „milosrdní“. Ponúkli jej slobodu výmenou za zmenu spôsobu života. Túto ponuku odmietla.“
Komunisti odstraňovali rehoľné sestry z nemocníc pomaly. Nemali ich totiž kým nahradiť. Bohumíra patrila ku vzdelaným sestrám, ktoré študovali v zahraničí. Komunistické proticirkevné akcie sa jej dotkli v kežmarskej nemocnici až v roku 1959, kde pracovala od roku 1943 ako inštrumentárka a hlavná sestra. V roku 1961 u nej štátna bezpečnosť bezdôvodne vykonala domovú prehliadku, po ktorej ju odviezli cez Prahu na výsluch a vyšetrovanie do Košíc. Odsúdili ju na sedem rokov, na čo spomínala: „Keď som už stála pred prokurátorom, niekto povedal ,Ale ona nemá rada komunistov.‘ Viete, tieto obvinenia neboli príliš ťažké na taký rozsudok, ktorý mali na mňa naštimovaný. Ja na to hovorím: ,Ja ako rehoľná sestra mám rada všetkých ľudí na svete.‘ Hotovo. Otázka, odpoveď, stíchlo všetko. Posledné, nič, mohla som si sadnúť. Hotový rozsudok na sedem rokov.“ Trest jej neskôr vďaka amnestii skrátili.
 
Jej protištátna činnosť spočívala v prijatí do zamestnania niekoľkých bývalých spolusestier a materiálnej pomoci rodinám, ktoré ukrývali prenasledovaných kňazov. Komunisti boli k nej „milosrdní“. Ponúkli jej slobodu výmenou za zmenu spôsobu života. Túto ponuku odmietla.
 
 Ťažko si vieme predstaviť, čím si títo ľudia museli prejsť a napriek tomu obstáť. Dnes sa v Ivanke pri Nitre s touto nenápadnou hrdinkou naposledy lúčime. 
 
Michal Oláh
23.september 2018
 
 
 
feedback
Prihlásenie
Prihlásenie