Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich.

Bolo to približne pred dvoma rokmi, keď na Slovensko, konkrétne do Nitry, prišli iracké rodiny, aby utiekli pred hrôzami prenasledovania kresťanov v ich krajine. Prosba o pomoc s intenzívnou výučbou slovenského jazyka pre tri iracké deti prišla až do nášho kláštora v Ivanke pri Nitre. S podporou mojich sestier a veľkou vnútornou radosťou som začala učiť tieto deti slovenčinu. Vtedy som bližšie spoznala aj Lailu, ktorá prišla na Slovensko spolu s manželom, dvomi deťmi, rodičmi a jej súrodencami.

Postupne sme sa s týmito rodinami spriatelili a vzájomne sa navštevujeme až dodnes. Ich radosti, ale aj trápenia a ťažkosti, sa stali súčasťou nášho života a modlitieb.

Snáď tou najväčšou bolestnou skúsenosťou, ktorá nás všetkých zasiahla, bola náhla choroba mladej Laily. Vidieť postupne odchádzať túto krásnu ženu a matku plnú života bolo veľmi ťažké nielen pre jej vlastnú rodinu, ale aj pre nás sestry. Jej utrpenie nás všetkých spojilo a intenzívne sme sa modlili za jej uzdravenie. Pánove cesty však nie sú našimi cestami a jeho myšlienky nie sú našimi myšlienkami. Dňa 16. januára 2018 si Pán Lailu povolal k sebe do večnosti vo veku 33 rokov. V jednom našom rozhovore, v ktorom som jej chcela vyjadriť, že všetci stojíme pri nej, mi povedala túto vetu: „Ja mám Boha.“ Myslím, že práve toto jej dávalo tú obrovskú silu prijímať jej každodenný kríž, až kým ho celkom neobjala. Prežívala svoju bolesť v tichosti, s veľkou odovzdanosťou a neustálou modlitbou na perách. Jej srdečný úsmev a vnútorná krása žiarili o to silnejšie a intenzívnejšie. Laila sa hlboko dotkla môjho vlastného srdca a vniesla mi do života nové svetlo na život a na smrť.

V sobotu 24. februára sme sa spolu s p. Tomášom Gerbocom (SVD), jej rodinou a priateľmi zišli v našom kláštore, aby sme sa modlili ruženec a obetovali za ňu sv. omšu. Bolo to na 39. deň po jej smrti. Čítania prevzaté z 2. pôstnej nedele nám priniesli veľkú nádej a Božie Slovo akoby chcelo prevýšiť či prežiariť tmu smútku a bolesti zo straty našej drahej Laily. V prvom čítaní sme si vypočuli príbeh obetovania Izáka, Abrahámovho syna. V refréne žalmu 116 zaznievali utešujúce slová: „Pred tvárou Pána, budem kráčať v krajine žijúcich.“  V Evanjeliu sme počuli o premenení Pána na vysokom vrchu, ktorého „odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil“ (Mk 9, 3). Napokon sám Ježiš prítomný v Eucharistii nás všetkých spojil a skrze Neho sme sa spolu modlili ako jedna rodina.

Verím, že Laila sa už raduje v milujúcom Božom náručí v spoločenstve svätých a prihovára sa za nás z neba.

Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti!                     Sr. Jana S., SSpS


Fotografia

001
002
003
004
005
006
007
008
009
010
011
012
013
014
015
016
  • 001
  • 002
  • 003
  • 004
  • 005
  • 006
  • 007
  • 008
  • 009
  • 010
  • 011
  • 012
  • 013
  • 014
  • 015
  • 016
  •