Misijné sestry služobnice Ducha Svätého

Vo štvrtok 7. apríla 2016 si Pán povolal našu milovanú sestru Alžbetu. Teraz, keď už doznela pieseň jej obety, ostáva len jej pieseň lásky, ktorú svojim životom spievala a bude spievať vo večnosti Tomu, ktorému zasvätila svoj život. 

 

POSMRTNÉ SPOMIENKY

Sr. Alžbeta, Jozefína Serafínová

Narodená: 25. 10. 1927 Skalité 

Vstup do Misijnej kongregácie: 15. 10. 1947 Ivanka pri Nitre
Prvé sväté sľuby:                           22. 08. 1954 Horní Staré Město u Trutnova
Doživotné sv. sľuby:                     09. 11. 1960 Děčín
Zomrela:                                         07. 04. 2016 Ivanka pri Nitre


Sr. Alžbeta pochádzala z Kysúc, z dedinky Skalité. Narodila sa ako siedme z jedenástich detí rodičom Ondrejovi a Terézii Ruckovej. Otec bol železničiar a matka sa venovala domácim prácam. Keď mala Jozefína šesť rokov, zomrel im otec. Matka popri starostlivosti o živobytie odovzdala svojim deťom dobrú kresťanskú výchovu, ktorá položila základy čestnému a obetavému životu mladej Jozefíny.


Po skončení základnej školy pomáhala Jozefína dva roky svojej sestre v domácnosti. Už v tom čase pocítila túžbu po inom živote, aký bežne zažívala a videla. Rada a veľa čítavala a milovala samotu. Na začiatku vojny pol roka pomáhala, tak ako ostatní obyvatelia dediny, kopať zákopy na poľských hraniciach. Keď konečne v roku 1945 vojna skončila, našla si prácu pomocnice vo Vítkovickej nemocnici, spolu s kamarátkou Margitou Koričárovou, našou neskoršou sestrou Aleksínou.

V nemocnici sa prvý krát stretla s rehoľnými sestrami. Prebudila sa v nej túžba po zasvätenom živote. V tichu a v modlitbe rozlišovala a hľadala svoje životné povolanie. Nadišiel čas rozhodnutia a Jozefína i jej kamarátka Margita sa rozhodli vstúpiť k Misijným sestrám služobniciam Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre. Dňa 15. októbra 1947 sa jej túžba splnila a začala jej cesta nasledovania Ježiša Krista. Vo svojich spomienkach píše: „Tu som našla svoj druhý, milovaný domov“. Jozefína pri obliečke rehoľného rúcha prijala nové meno - sr. Alžbeta - ako znak svojho rozhodnutia nanovo a úplne patriť Kristovi.

Do pokojného a radostného života sestier zasiahla v 50- tych rokoch politická moc, ktorou bola nariadená likvidácia reholí, známa ako „Akcia R“. Dňa 10. októbra 1950 bola sr. Alžbeta vyvezená spolu s ostatnými sestrami do Severných Čiech do fabriky TEXLEN v Horním Starém Měste u Trutnova, kde sa spracovával ľan. V tejto fabrike pracovala ako robotníčka 9 rokov. Nemala strach, lebo ako píše: „Kristus šiel s nami a bol s nami“. V srdciach sestier horela túžba ísť do zámorských misií ohlasovať Božie kráľovstvo. Keďže to nebolo možné, svoju túžbu premieňali na obetu za ďaleké misie. Tu, v továrenskom prostredí zložila 22. augusta 1954 svoje 1. rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti: „Bolo to zavčasu ráno, za zatvorenými dverami farského kostola“ – spomína si sr. Alžbeta.

Počas šiestich rokov rehoľno – misionárskej formácie dozrelo v jej srdci rozhodnutie vysloviť navždy svoje ÁNO trojjedinému Bohu v službe jemu i ľuďom v Misijnej kongregácii služobníc Ducha Svätého. Svoje doživotné sľuby zložila 9. novembra 1960 v Děčíne, kde už pracovala v práčovni tamojšieho domova dôchodcov. Po piatich rokoch bola ochotná zameniť túto prácu za službu postihnutým deťom v Ústave sociální péče v Brtníkoch, kde pracovala ako ošetrovateľka 4 roky.

Politické udalosti v roku 1969 otvorili sestrám cestu späť na Slovensko. Tu sa sestra Alžbeta dala s ochotou celá k dispozícii paramentike. Jej novým domovom sa stala komunita sestier v Zlatých Moravciach. Sr. Alžbeta plných 30 rokov ručne vyšívala zlatými niťami paramenty - kňazské rúcha, štóly, oltárne obrusy, paly,... a sestry i ľudia ju volali „zlatá sestrička“. S radostnou ochotou v tejto službe obetovala svoje oči, svoje zdravie - vždy s úsmevom a v tichosti.

Keď ju navštívila vážna choroba, musela svoju prácu zanechať. V lete 2003 sa presťahovala do provinciálneho domu sestier v Ivanke pri Nitre. Odvtedy bola sr. Alžbeta väčšinou pripútaná na lôžko. Sr. Kanízia, ktorá sa o ňu spočiatku starala spomína: „Sestra Alžbeta, to je anjel; nikdy za celé roky som ju nepočula sťažovať sa na niečo“. Celé svoje srdce venovala apoštolátu modlitby. S nevšednou trpezlivosťou, s úsmevom až do posledného dňa svojho života ďakovala aj za najmenší úkon pomoci či pozornosti, ktorá jej bola preukázaná. V jej izbe vládol pokoj a sr. Alžbeta mala úsmev pre každého.

Nie je bežné vidieť tak Bohu oddaného človeka vo chvíľach navštívenia krížom a bolesťou. A zvlášť, keď je človek úplne pripútaný na lôžko 16 rokov. Ako sr. Alžbeta dokázala kráčať cestou pokory, bezhraničnej dôvery a odovzdanosti Bohu až do konca? Jej tichý a skromný život bol naplnený vrúcnou modlitbou a obetavou prácou. Ani vo svojej starobe nebola zahľadená do vlastných potrieb a chorôb; neplakala za tým, čo jej Boh vzal. Ona mala až do samého konca srdce pripravené počúvať, čo od nej žiada milosrdný Boh. Verila mu. Nebála sa kríža choroby, obety a nebála sa ani smrti. Keď ju sestry v jej posledných dňoch uisťovali o prítomnosti a modlitbe, ona jasne povedala: „Ale ja sa nebojím“. Vedela, že je to cesta k Pánovi, taká, ktorou išiel aj on sám. V pokoji a vyrovnanosti očakávala jeho príchod. A ako ticho žila, tak tichúčko spomedzi nás i odišla (7. apríla 2016).

V očiach sveta - nenápadný, stratený život. V očiach Boha - život naplnený obetou a láskou – dvoma úkonmi, ktoré vykupujú svet. Sestra Alžbeta ich hrdinsky spájala s Ježišovým krížom. Teraz, keď už doznela pieseň jej obety, ostáva len jej pieseň lásky, ktorú svojim životom spievala a bude spievať vo večnosti Tomu, ktorému zasvätila svoj život. Jej príklad zostáva v našich srdciach ako pozvanie a vzor k opravdivému nasledovaniu Krista.

Sestra Alžbeta, veríme, že milosrdný Boh prijal Vašu šľachetnú dušu a že Jeho Láska je Vašou odmenou za život, ktorý ste mu darovali.

Sestra Alžbeta, odpočívajte v pokoji!

R. I. P.