Sestra Sára prežíva spolu s ľuďmi v Bolívii chvíle napätia

To, čo sa tu žije od 20. oktobra, je história, ktorá sa bude čítať v knihách histórie v budúcnosti.

 

Titagallo, 13. 11. 2019

 Milé spolusestry, dobrodinci, rodina a priatelia,

srdečne vás pozdravujem z doráňanej Bolívie, kde sa posledných 22 dní žili chvíle napätia, bolesti, bojov, klamstva, konfrontácií, ale aj nádeje a viery. Ako som vám pred pár dňami písala, potrebujeme veľa modlitieb, lebo situácia je príliš napätá, ktorá môže vyústiť do občianskej vojny. Dnes sa s veľkou radosťou delím, že od včera má Bolívia dočasnú prezidentku Jeannine Aňez, ktorá musela prijať túto úlohu po odstúpení prezidenta Eva Moralesa, po odstúpení viceprezidenta a v podstate celej ľavicovej vlády.

To, čo sa tu žije od 20. oktobra, je história, ktorá sa bude čítať v knihách histórie v budúcnosti. V Európe sa asi veľa o konfliktnej a kritickej situácii Bolívie nepočuje, ale rada by som sa s vami podelila o tejto situácií, ktorá nie len mňa, ale aj milióny ľudí, veľmi zasiahla. Osobne ma politika veľmi nezaujíma, ale teraz mám chuť študovať konštitúcie štátu.

20. októbra sa konali prezidentské voľby, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, boli zmanipulované. Už keď ľudia išli voliť, si dávali vedieť, aby použili svoje pero, lebo to, ktoré im dávajú pri urnách, je možné vygumovať. Neskôr sa ukázalo, že dokonca volili aj „zosnulí.“ Jednoducho obrovský podvod. Prezident Evo Morales bol pri moci takmer 14 rokov a naďalej kandidoval, aj keď referendum z roku 2016 mu to nedovolilo. Jednoducho si robil, čo chcel a nikto ho nemohol v tejto diktatúre zastaviť až doteraz. Opozícia sa vzbúrila a nenechala viac Eva manipulovať jednoduchými ľuďmi. Trochu na vysvetlenie – Evo bol prvý indiánsky prezident, z kmeňa quečua a aymara, a preto veľká časť indiánskeho kmeňa ho adoruje, obraňuje a v podstate ho má za svojho „boha.“ A on vlastne týchto ľudí manipuloval celé roky a využil pre svoj prospech. Evo vyhlasoval, že on tu je pre tých najviac chudobných, pre ľudí z vidieka, pre pracujúce ženy, podobne ako Ježiš prišiel na zem pre chudobných... On vlastne za tých 14 rokov budoval diskrimináciu medzi ľuďmi mesta a vidieka.

A preto sme sa dostali takmer do vojny v týchto kritických momentoch. Opozícia sa spojila a ukázala Evovi aké podvody robil, ale indiáni to odsúdili a postavili sa proti. A tak sa začal boj. A keď hovorím boj, tak to je skutočné prelievanie krvi. Tu nie je boj výmeny názorov či myšlienok, tu je boj o skutočnom napadaní ľudí a zabíjaní. Po voľbách boli zablokované všetky cesty, a začali konflikty. Opozícia vyzývala ľudí k modlitbe, aby dokázali zosadiť tyrana z moci. Ale byť v modlitbe tu neznamená zostať doma s ružencom v ruke. Byť v modlitbe tu znamená ísť do ulíc a chrániť svoje domy, ulice, mestá pred indiánmi, ktorí prichádzali s palicami, kameňmi, obuškami, klincami, dynamitmi a zmietali všetko, čo im stálo v ceste. Mnohí boli ozbrojení. Pri tomto boji o demokraciu prišlo o život osem ľudí a stovky zranených. Ostali zdemolované cesty, zhorené domy, kancelárie, jeden obrovký vandalizmus, ktorý sa dostal spod kontroly. A to najsmutnejšie, zostalo doteraz potvrdených osem mŕtvych ľudí. Všetci sme ostali akoby odrezaní od sveta. Do mesta som sa nedostala už štyri týždne, nebolo možné ísť nakúpiť. Moja komunita je v čisto indiánskom kmeni, kde všetci, ale úplne všetci sú privrženci Eva. Takže povedať niečo proti, znamená byť v nebezpečenstve. Mohla som byť svedkom, ako sa títo ľudia zvolávali, aby išli napadnúť ľudí z mesta. Náčelník ich nútil vziať palice, kamene, ostré predmety, dynamity (keďže tu pracujú v kameňolome), a ísť bojovať. Platilo sa im za to nejaké drobáky alebo im bola udelená pokuta, kto nešiel. A títo jednoduchí ľudia bez rozmýšľania idú, lebo takto ich to naučil Evo. A dokážu za pár centov zabiť človeka... lebo Evo je ich indiánsky prezident. Snažili sme sa opatrne hovoriť ľuďom, že toto nie je cesta, nemôžu sa predsa zabíjať medzi sebou takýmto spôsobom. Ale žiaľ, nechápu to. Rozhodli sme sa nehovoriť viac na túto tému, lebo situácia bola veľmi veľmi napätá a tiež sme sa cítili byť v ohrození.

Evo sa začal opozícii vysmievať, čo chcú dosiahnuť s bibliou. Tiež začal narážať na cirkev, že načo slúži modlitba a biblia. Že sa modlíme, a potom hovoríme, že Evo zmanipuloval voľby. Nemáme používať bibliu a modlitbu na vyvolávanie nenávisti a obvinenia.

Protesty sa stupňovali stále viac a viac, až veľmi prekvapujúco, polícia sa v sobotu 9. noviembra vzbúrila proti prezidentovi a vláde a vyhlásila, že nechce viac plniť príkazy diktatora a dáva sa na stranu ľudí, aby ich chránila a nie zabíjala. V tom momente sa začali veci meniť. Polícia musela strážiť svoje stanice, lebo vandali ničili a pálili všetko, mnohé budovy. A tiež ľudia museli strážiť políciu, aby sa tu videla jednota. To boli naozaj momenty na ronenie sĺz. Policajti prosiaci o odpustenie, že museli konať proti vlastnej vôli a ľudia objímajúci ich a prinášajúci niečo na jedenie, keďže polícia bola dni a noci v uliciach. Postupne sme si všetci začali uvodomovať, že situácia sa týmto viac komplikuje, lebo polícia už nie je na strane vlády, a tak prezident s vládou môže nasadiť vojsko a to už je naozaj vojna. V tichu sme sa modlili, nech aj vojsko sa postaví na stranu demokracie a nie na stranu vlády. A naozaj, generál ozbrojených vojenských síl vyhlásil, že bude ochraňovať ľudský život a je na strane ľudí. Tu už asi prezident pochopil, že je v úzkych. Ostali mu už len jeho narkotrafikanti a chudáci indiáni, ktorým úplne vymazal mozog. V nedeľu 10. novembra asi pod obrovským nátlakom a strachom o svoj život, sa vzdal ako prezident. Spolu s ním viceprezident a postupne všetci ministri. Bol to obrovský výdych pre väčšinu Bolívie a mysleli sme si, že týmto sa všetko skončilo, ale mýlili sme sa. Z nedele na pondelok, po odstúpení prezidenta, bola noc teroru a strachu. Takto to označili média a takto to skutočne žili ľudia. Evovi prívrženci začali jeden neskutočný vandalizmus, vykrádali úplne všetko, všetko, rozbíjali, pálili, ničili. V tú noc spálili 65 autobusov na stanici, desiatky budov, ohrozili životy ľudí. Polícia žiadala o pomoc všetkých ľudí, aby v skupinách chránili každú križovatku ulíc a nepustili týchto vandalov. Situácia sa dostávala spod kontroly, ale tu prišlo na pomoc polícii vojsko. V pondelok ráno bolo naozaj všetko ako po vojne. Zrušili sa všetky aktivity, zatvorené obchody, banky, kancelárie, školy,... žiaden pohyb, iba so strachom čakajúci, čo sa bude diať. Štát bez prezidenta, bez vlády, bez armády.

V utorok 12. novembra bol zvolaný senát, ktorej viceprezidentkou je Aňez (už terajšia dočasná prezidentka), aby sa okamžite riešila situácia krajiny a Bolívia nemusela žiť ďalšiu noc teroru. Na zasadnutie neprišli poslanci Evovej ľavice, kde sa chcelo rokovať, preto pani Aňez nezostávalo nič iné, ako prijať úlohu dočasnej prezidentky, aby sa mohla ukľudniť situácia krajiny a zvolať nové voľby. Bol to moment nekonečnej radosti pre nás všetkých. Jasné, že túto radosť nemôžeme ukázať v komunite, kde sme medzi indiánmi, lebo nás to môže stáť draho, ale je to pre nás jeden veľký výdych. Nová prezidentka vstúpila do prezidentského paláca s bibliou a slovami – nech nám Boh pomôže v tejto neľahkej situácii, len On je darca života a chceme vrátiť bibliu do prezidentského paláca, ktorá tu 14 rokov chýbala. Na štátnu vlajku položila bibliu a ruženec.

Keď tak nad všetkým rozmýšľam a som svedkom týchto historických momentov, aj keď veľmi bolestných a tiež plných strachu, uvedomujem si, čo znamená žiť v demokratickej krajine. Tiež vidieť, čo zasieval Evo Morales 14 rokov – iba nenávisť medzi chudobnými a menej chudobnými a ozdobil ju svojimi spasiteľským syndrómom. Indiáni si z neho spravili „boha“ a on sa vysmieval biblii.  

Kiežby sa podarilo dostať čo najskôr krajinu do normálu. Dnes máme novú prezidentku, ale nepokoje neutíchajú. Evovi prívrženci za každú cenu chcú dostať Eva do Bolívie a spraviť svojím prezidentom. Myslím, že my na Slovensku to nechápeme, ani nepochopíme, načo ešte bojovať, keď už je prehraté, ale tu... je všetko možné. Práve hlásia, že niektoré mestá boli odpojené od vody a od plynu. Modlite sa za nás naďalej, lebo nie je isté, či táto politická kríza sa tak ľahko skončí.    

Ďakujem za vašu podporu a ostávam v modlitbe spojená

Sr. Sára Tokarčíková 


Fotografia

 

01.nová prezidentka s Bibliou
02
03
04.mesto ráno po vandalizme
05.Biskup prosí odzbrojiť ľudí a nechať prechod bez rizika straty života
06. Prezident Evo Morales v momente vzdania sa svojej úlohy hlavy štátu.
07.Opoziční lídri žiadajú vrátiť bibliu do prezidentského paláca.
08.Vojaci sledujú situáciu
11.Zablokovanie hlavných ciest
12.Vandalizmus a podpaľovanie
13.
14.
15.
16.
17.
  • 01.nová prezidentka s Bibliou
  • 02
  • 03
  • 04.mesto ráno po vandalizme
  • 05.Biskup prosí odzbrojiť ľudí a nechať prechod bez rizika straty života
  • 06. Prezident Evo Morales v momente vzdania sa svojej úlohy hlavy štátu.
  • 07.Opoziční lídri žiadajú vrátiť bibliu do prezidentského paláca.
  • 08.Vojaci sledujú situáciu
  • 11.Zablokovanie hlavných ciest
  • 12.Vandalizmus a podpaľovanie
  • 13.
  • 14.
  • 15.
  • 16.
  • 17.
  •  

     

     

     

     

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie