Ako sr. Janka oslavovala Veľkú noc v Mexiku

Drahá komunita sestier v Ivanke. Srdečne vás pozdravujem a každej z nás prajem radosťou naplnené srdce zo zmŕtvychvstania nášho Pána! 

Keďže počas veľkonočného týždňa som bola bez internetu, ozývam sa až teraz. Sľúbila som vám, že vám tiež porozprávam, ako bolo počas týchto dní.

Veľkonočný týždeň som strávila spolu so sestrou regionalkou Ewou z Poľska v dedine Sv. Cecilie, ktorá spadá do farnosti pátra Daria zo Slovenska, ktorý tu pôsobí ako diecézny kňaz. Táto dedina sa nachádza v štáte Oaxaca. Prišli sme v sobotu podvečer. Páter Dario nas zaviezol do tejto dediny medzi krásnymi kopcami a tam sme zostali my dve cely týždeň. 

Bývali sme v skromných podmienkach u jednej rodiny. Každý deň sme pripravovali aktivity pre deti, mládež a dospelých, také mini katechezy o tom, čo je a čo budeme sláviť počas veľkonočného trojdnia. Najviac vždy prišlo detí, aj hodinu dopredu. Mladých sme pozývali, keď sme ich stretli na ceste, alebo priamo pri návšteve niektorých rodín. Potom prišli už aj oni a zapojili sa do krížovej cesty a scénky zmŕtvychvstania. Dospelí chodili tak rôzne, podľa počasia by som povedala a neporušili svoj mexický zvyk, že keď sa povie o 6, znamená to prísť na 7. Keďže nikto sa nikde neponáhľal a ani my nie, takto sme tu fungovali počas celých sviatkov.

Aby to bolo ešte zaujímavejšie a napínavejsie, v pondelok som zaľahla s bolesťou žalúdka, respektíve striedavo som ležala a utekala na latrínu, ktorá bolo dobrých pár metrov od domu . Bol to celkom vyčerpávajúci deň. Človek nikdy nevie a nám cudzincom sa to ľahko prihodí. Ľudia s láskou pripravia pre vás to najlepšie, čo majú, akurát naše žalúdky to nie vždy zvládnu. V utorok a stredu mi bolo lepšie, ale vo štvrtok ma už eskorta 3 Mexičanov viezla k doktorovi, lebo mi bolo horšie. Lekár už o mne vedel a dal mi nejaké lieky s tým, že musím mať diétu. Keď som prišla naspäť, celá dedina už vedela o mne aj o tom, čo potrebujem jesť. Len varenú zeleninu a sucháre, ktoré mi nakúpili moji "bodyguardi". Ľudia sa postarali, aby som to vydržala ešte do konca týždňa . Boli veľmi milí a ochotní. Tak sme to zvládli a mohli sme sláviť liturgické slávnosti Veľkonočného trojdnia spolu s celou dedinou. Takáto je realita veľkej noci v Mexiku, kedy mnohé rehoľné spoločenstvá, kňazi a mladí vycestujú do rôznych odľahlých dedín v rôznych štátoch, aby strávili s ľuďmi tieto sviatky, pretože počet kňazov nedokáže pokryť všetky miesta.

V piatok sr. Ewa viedla a pripravila s mladými živú krížovú cestu. V sobotu zase mladí hrali scénku Zmŕtvychvstania. Ja som sa zapájala v rámci liturgie, niektoré časti som už zvládla a aj ja.

Počas týždňa sme navštívili aj jedného chorého mladého muža, ktorý nemohol dobre hýbať pravou rukou a tiež mu zlyhavala aj pravá noha. Keď mu takto oslabli svaly, opustila ho žena aj s malou dcérou. Modlili sme sa u neho spolu s jeho rodinou, bratom, švagrinou, a ich deťmi. Sestra Ewa ho tiež povzbudzovala, že sa nesmie vzdávať, treba cvičiť, že je ešte mladý a nemôže sa opustiť. V týždni sme ho navštívili ešte jedenkrát. Bolo priam úžasné, keď ráno na Veľkonočnú nedeľu, prišiel na liturgickú slávnosť sám, bez palice, prešiel zo zadu až do prvej lavice kostola s vďačným úsmevom na tvári. Mne aj Ewe sa tlačili slzy do očí. Bola to dojímavá, dobrodružná a zaujímavá skúsenosť Velkej noci, hoci s menšími obetami.

A aby ste si to vedeli predstaviť, posielam tiež krátky zostrih videa z tohto týždňa. Verím, že aj vy ste prežili tieto sviatky s radosťou v srdci, že Ježiš premohol smrť a bolesť, odpustil nám hriechy a pozýva nás k neustálej premene života. 

Ďakujem sestričky za vašu modlitebnú podporu, ktorá ma podopiera a pomáha mi kráčať vpred.

Opatrujte sa, nech sa vám darí, a neustále sa modlime, slovami, srdcom a skutkami, lebo modlitba je v srdci nášho zasvätenia sa Bohu a len vďaka modlitbe dokážeme viac a uprimnejšie milovať. Myslím na vás a ďakujem, že vás mám!!!

Sr. Janka S., SSpS. 

 

feedback
Prihlásenie
Prihlásenie