nás pozýva k pohľadu na samotný počiatočný moment spásnych udalostí, ktoré slávime. Lekcionár nás vedie, aby sme sa zamysleli nad primárnym rozmerom Božieho plánu, nad jeho pôvodom mimo a za hranicami času. Iba tak môžeme pochopiť, ako sa tieto udalosti prenášajú do nášho času a do života, ktorý žijeme. Božie dielo presahuje našu časovosť a zároveň ju osvetľuje, učí nás vnímať večné hodnoty v každodenných momentoch.
Kap. 24 knihy Sirachovcov (Sir 24,1-4.12-16) predstavuje Múdrosť ako živú osobu, ktorá hovorí o svojej identite, pôvode a poslaní. Nie je Bohom samotným, ale vyžaruje z neho a prebýva pri ňom. Múdrosť je dar, ktorý sa zakoreňuje v Izraeli a stáva sa prítomnou v dejinách spásy. V Jeruzaleme, v chráme, spája nebo a zem, pripomína vyvolenie ľudu a Boží plán pre svet.
Múdrosť nie je abstrakcia: prechádza dejinami, spoločenstvami, rozhodnutiami a vzťahmi. Ako sprevádzala Izrael púšťou, tak aj dnes môže prebývať medzi nami. Otvorenie sa Božiemu slovu a jeho praktizovanie v každodennom živote umožní, aby sa stalo živou silou, osvetľujúcou našu cestu, uzdravujúcou nás a dávajúcou nádej. Sirach nás pozýva rozpoznať Múdrosť v našom živote a dovoliť jej, aby nás formovala k živému, zodpovednému synovstvu pred Bohom, aby Božie slovo vstúpilo do našich dní!
List Efezanom (Ef 1,3-6.15-18), nám pripomína, že sme vyvolení pred stvorením sveta, nie ako privilégium, ale ako výzva ku svätosti a životu v láske. A uisťuje nás, že náš život nie je náhodný: sme chcení, milovaní a pozvaní do vzťahu s Otcom.
Adopcia za Božie deti nás mení zvnútra a otvára našu schopnosť stať sa miestom Božej prítomnosti. Duch Svätý osvetľuje naše srdcia, aby každodenný život mohol byť miestom zjavenia Božej milosti a chválou jeho slávy. Sme povolaní žiť sväto a svedčiť o Božej láske.
Jánov Prológ (Jn 1,1-18) nie je len úvod, ale teologický prah do evanjelia. Odhaľuje nám, že Slovo sa stalo telom a vstúpilo do dejín v osobe Ježiša Krista, jediného schopného zjaviť neviditeľného Boha ako Otca. Prišiel medzi ľudstvo, ktoré je Božíemu srdcu najvzácnejšie. Tento pohyb vtelenia pozýva aj nás denne:
- prijímať ľudskosť každého človeka
- zachovať dôstojnosť každého života
- objaviť svoju vlastnú ľudskosť ako dar, za ktorý nesieme zodpovednosť.
Slovo sa stalo telom, aby prebývalo medzi ľuďmi a jeho prítomnosť nás pozýva stať sa Božími deťmi. To nie je právny status, ale dar vzťahu: prebývať v Slove, žiť svetlom, láskou a pokojom, darovať život v konkrétnych vzťahoch, rozhodnutiach a službe. Lebo tam, kde sa žije láska, začína už teraz nové stvorenie.
Spoločná nitka všetkých troch čítaní je jasná: Božia múdrosť a spása, ktorá existovala od večnosti, sa zjavuje v dejinách a prebýva medzi nami. Pozýva nás do vzťahu s Bohom, aby sme sa stali jeho deťmi, svetlom vo svete, a aby naše každodenné gestá, rozhodnutia a vzťahy boli miestom jeho prítomnosti a začiatkom nového stvorenia.
Sr. Katarína Pavelová SSpS
