Svedectvo dobrovoľníčky

Mladá misijná dobrovoľníčka Alexandra Surmacz  je už štvrtý mesiac v Ghane, v Akkre. Zúčastňuje sa tak na ročnom programe Missionare auf Zeit (MaZ) – Misionárov na čas, organizovaný misijnými sestrami SSpS.

 Každý, kto je ochotný dobrovoľne odísť na rok do misií prvýkrát, zapojí sa do informačného víkendu a rozhodne sa, či skutočne chce rok svojho života zasvätiť tejto službe. Tých, ktorí sa tak rozhodnú, čaká ďalšia príprava. Ola bola pripravovaná misijnými sestrami v Maďarsku.                                                             Alexandra čoraz viac poznáva tamojšiu situáciu, kultúru a ľudí. Obdobie sviatkov ju obohatilo  o nové skúsenosti, s ktorými sa chce s nami podeliť.
„Prvýkrát v živote som strávila adventné a vianočné obdobie ďaleko od domova, v inej kultúre, s rozdielnymi zvykmi a s ľuďmi, s ktorými sa nepoznám tak dlho. Toto obdobie považujem za požehnanie od Boha.

Na začiatku adventu som bola v malej dedinke Kwho Tafo, kde misijné sestry služobnice Ducha Svätého spravujú kliniku. Prvú adventnú nedeľu sme slávili v jednom krásnom grotte, jaskynke, ktorú postavili misionári verbisti. V celom okolí bolo cítiť fyzickú prítomnosť Boha. Zhromaždení veriaci tancom a piesňou vo veľkej radosti ďakovali Pánovi, ktorý urobil s nimi veľké veci.

Podstatou života v Ghane je spoločenstvo. Túto pravdu som mala šancu hlboko prežiť najmä v druhý vianočný sviatok, keď som navštívila chorých a trpiacich ľudí. Sprevádzala som sestry, ktoré im priniesli Sväté prijímanie. Nikdy nezabudnem na tie žiariace oči, keď sme spolu spievali koledy.

 My sme len načúvali ich príbehom a boli sme s spolu nimi. Vtedy som tiež pochopila, že keď sme prítomné jeden pre druhého, zdieľajúc si svoje ťažkosti, ktoré prichádzajú každý deň, meníme sa na kanál, kade môže prúdiť Božia láska. V skutočnosti nie je potreba konať veľké akcie, niekedy stačí sadnúť si vedľa niekoho. V tomto prípade nesieme v sebe misijného ducha, nasledujeme Toho, ktorý je Emmanuel - Boh s nami. Prítomnosť a blízkosť .... Svätá Matka Tereza z Kalkaty zvykla hovoriť, že vždy, keď dovolíš Bohu, aby skrze Teba miloval iných,  vtedy sa Vianoce stanú realitou.

 Počas sviatkov mi Boh ukázal silu spoločenstva  a podstatu zdieľania, aj vtedy, keď sa zdá, že nie je veľa, čo by sa mohlo zdieľať.  Toto presvedčenie sa posilnilo vo mne v súvislosti s jednou udalosťou. Sestry raz prijali hosťa, mladého muža. Prišiel k nám z druhej strany Akkry v neskorý večer a priniesol nám jedlo. Bola to pre neho zrejme obrovská obeta. Jeho láska a pokora ma veľmi oslovili, najmä preto, že od nás nečakal nič na oplátku. A keď sme mu sľúbili, že sa budeme modliť za neho a jeho rodinu, bol veľmi vďačný. Nielen to sa ma dotklo, že Emmanuel (to bolo meno tohto muža) bol pripravený podeliť sa s nami, ale tiež vďaka nemu som pochopila a viac si vážim silu modlitby.

Naozaj verím, že Emmanuel - Boh bol s nami v tom momente a bude prítomný v našej službe, ak mu to dovolíme.“


Fotografia

004
003
002
001
  • 004
  • 003
  • 002
  • 001
  •     

     

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie