Dotknuté radosťou i bolesťou zároveň.

Svetlomodré kostoly so zlatými kupolami, ľudové motívy, bábiky, slnečnice, žlto-modré stužky... Aj tieto veci, okrem iného, charakterizujú krajinu, v ktorej sme sa spolu s ďalšími juniorkami a ich majsterkami z Európy ocitli prvý augustový týždeň na našom tzv. „eurostretku“.

Mali sme možnosť spoznať naše sestry, ktoré tu pôsobia, a nahliadnuť do ich života. Boli sme ubytované v kláštore Oblátov v Obuchove, navštívili sme provinciálny dom v Borispole a tiež hlavné mesto Kiev. Asi už tušíte, že tento rok sme zavítali na Ukrajinu – krajinu, ktorej krásu a dôstojnosť poznačila bolestivá rana – vojna, ktorá momentálne prebieha vo východnej časti na Donbase. Rady by sme sa s vami podelili, čo všetko sme počas tohto stretnutia prežili a čo si odnášame so sebou späť na Slovensko.

„Som vďačná za možnosť prežiť „eurojuniorátske stretnutie“ na Ukrajine. Uvedomila som si, akú veľkú silu má tento národ a jeho obrovskú schopnosť zjednotiť sa za spoločné dobro. Som tiež vďačná za svedectvo rehoľného života sr. Svetlany pri skladaní jej doživotných rehoľných sľubov a svedectvo sestier sláviacich svoje jubileá. Ďakujem za možnosť prežiť tieto udalosti spolu s nimi. Vďaku prežívam i za každú jednu sestru a za naše spoločné rozhovory, vďaka ktorým sme si bližšie.“ (Sr. Miriam, SSpS)

 „Na našom euro stretnutí sa mi veľmi páčilo, ako sme boli všetky sestry navzájom otvorené. Ako sme sa zdieľali o svojich apoštolátoch. Dnes už viem, mám obraz o tom, čo robia naše spolusestry na Ukrajine, v Poľsku, v Nemecku... Veľmi ma oslovilo, keď nám sestry z Ukrajiny opísali situáciu na Ukrajine, o boji, ktorý bol na Majdane v Kyjeve. Svedectvo mamičky sr. Svetlany a dvoch pánov z dobrovoľníckej organizácie, čo pomáhajú vojakom a ľuďom na Ukrajine bolo pre mňa veľmi silné. Oslovila ma ich otvorenosť a záujem pomôcť ľuďom, ktorí trpia. Ich zainteresovanosť do všetkého, čo bolo v tom čase potrebné a čo je aj teraz potrebné stále robiť. Keď sme prechádzali po miestach, kde sa odohrávali všetky tie boje, všade polepené fotografie ľudí, ktorí zahynuli. Napriek tomu, že som cítila vo svojom vnútri smútok nad všetkými mladými ľuďmi, ktorí tam v tom čase zahynuli, predsa som si uvedomila, že to všetko nebolo márne. Dnes môžete na ľuďoch z Ukrajiny vidieť väčšiu jednotu, že ich to viac spojilo. Na každom kroku možno vidieť ukrajinskú vlajku, náramky vo farbách vlajky, národný kroj – všetko to, čo ich vedie udržať si národné povedomie, ich vlastnú hrdosť, spolupatričnosť. Krásnym momentom bola aj slávnosť večných sľubov sr. Svetlany. Medzinárodnosť, ktorú bolo možné vidieť a cítiť na slávnosti. Osobná vďaka za to, že som bola poctená niesť misijný kríž ako obetný dar, kedy som si viac uvedomila vďačnosť za to, že patrím do našej veľkej misijnej rodiny. Som vďačná Pánu Bohu, našej provincii, všetkým sestrám, že som sa mohla zúčastniť tohto stretnutia. Vďačná za všetko to krásne, čo som mohla vidieť a zažiť na Ukrajine.“ (Sr. Viera, SSpS)

 „Je krásne, keď sa môžeme takto stretnúť, byť spolu a zdieľať naše skúsenosti, zážitky, našu životnú cestu. Teším sa, že som sa mohla opäť stretnúť so sestrami, ktoré som už rok nevidela a tiež som spoznala nové sestry. Bol to pre mňa čas načerpania nových síl, motivácie, radosti ale aj čas hlbokého uvedomenia si, že naša misia je predovšetkým o ohlasovaní Krista a jeho lásky ku všetkým ľuďom, najmä tým, na ktorých spoločnosť a iní zabúdajú... Som povzbudená, ako sa naše sestry rôznymi spôsobmi angažujú, aby pozdvihli hodnotu a dôstojnosť človeka.“             (Sr. Jana Smutná, SSpS)

 „Aj tam je prítomný živý Boh! Za stretnutie na Ukrajine som veľmi vďačná. Boli sme blízko ľuďom, ktorí zažili hrôzy vojny, videli sme utrpenie nevinných ľudí. Aj v srdciach týchto ľudí je prítomný živý Boh. Oslovilo ma svedectvo p. Igora, ktorý pracuje v Kresťanskej službe záchrany“. Je hlboko veriacim katolíkom a pravidelne navštevuje ľudí na východe Ukrajiny, ktorí stále bojujú a snaží sa tam prinášať nielen materiálnu pomoc, ale tiež svedectvo o živom Bohu. Na otázku, či sú jeho rodičia veriaci, odpovedal: „Nie.“ Napriek tomu si ho však Boh našiel a zaklopal na jeho srdce. Raz, keď bol „komsomolcami“ poslaný prenasledovať poľských katolíkov v Kyjeve, ho po sv. omši zastavil kňaz a opýtal sa ho, čo tam hľadá. Keďže nechcel povedať pravdu, že „sliedi“, tak odpovedal: „Len sa tak pozerám.“ A kňaz sa ho na to opýtal: „A vieš, kto je Ježiš Kristus?“ A začal sa nad ním modliť modlitbu, ktorej obsahom bolo uznať Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Od tej chvíle si ho Boh priťahoval stále bližšie a dnes stojí na strane kresťanov a s veľkou odvahou svedčí o živom Bohu.“

„Bohu neprekáža naša minulosť, On klope na srdce každého z nás, aby cez nás mohol ďalej pôsobiť a vylievať svoju lásku na druhých.“                        (Sr. Alena, SSpS)


Fotografa

001
002
003
004
005
006
007
008
009
010
011
012
013
014
015
  • 001
  • 002
  • 003
  • 004
  • 005
  • 006
  • 007
  • 008
  • 009
  • 010
  • 011
  • 012
  • 013
  • 014
  • 015
  •  

     

     

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie