Ježiš ma dennodenne zahŕňa v Ghane milosťami

Jedna z vecí, ktoré často zažívam je, že akokoľvek je situácia ťažká, vždy sa nájde pomoc, vždy je niekde východisko a nikdy sa netreba vzdávať.

Milé sestričky,

posielam vám srdečný pozdrav z Ghany z Wiagy.

Viem, že počujete o mne až po veľmi dlhom čase. Dôvodom je, že vo Wiage, kde som, je veľmi zlé pripojenie, či už cez telefón alebo cez internet. Vlastne tu ani nemáme možnosť používania internetu na počítači, ale sa snažíme cez mobil.

Vo Wiage som 5 rokov a pracujem v klinike. Naša klinika patrí diecéze a plánom diecézy je, že do konca tohto roku povýšime kliniku na nemocnicu. To vyžaduje veľa papierovej práce a veľa cestovania na rôzne úrady. Niekedy to nie je veľmi príjemné, lebo tu máme veľa korupcie, a tak veľa ľudí v úradoch čaká na úplatky. Na druhej strane je to zaujímavé, lebo mám príležitosť stretávať veľa rôznych ľudí. Mnohokrát sa cítim až zahanbená dobrotou a obetavosťou ľudí, ktorí sa snažia pomôcť. Kedykoľvek potrebujeme pomoc, vždy je niekto na koho sa dá obrátiť. Keď človek má odvahu poprosiť o pomoc, tak sa mu pomoci dostane, ale ak si niekto myslí, že to zvládne sám, tak ho čaká veľa znechutenia. Jedna z vecí, ktoré často zažívam je, že akokoľvek je situácia ťažká, vždy sa nájde pomoc, vždy je niekde východisko a nikdy sa netreba vzdávať.

Ekonomická situácia sa stáva v Ghane stále horšou, a preto nie je ľahké udržať kliniku, platiť výplaty zamestnancom a kupovať lieky. Aby sme sa stali nemocnicou musíme tiež vybudovať nové oddelenia, ako napríklad operačnú sálu a tiež mať všetky prístroje a nástroje. Podarilo sa nám prerobiť jednu z budov na operačku a pomaly sa snažíme dostať prístroje. Všetko, čo sme boli schopní vybudovať, je len vďaka štedrosti ľudí, lebo je to všetko z donácii a darov. Dakedy sa cítim ako náš otec Arnold, ktorý tiež budoval bez peňazí, ale s vierou, že peniaze sú vo „vačkoch“ dobrých ľudí.

Pravdou tiež je, že niekedy treba ľudom pomôcť, aby ich z tých svojich „vačkov“ dali. Raz sme potrebovali peniaze a nebolo, kde ich nabrať. Bolo to v čase volieb a práve ten víkend mal miestny politik, ktorý je členom parlamentu a riaditeľom celého okresu, kampaň v okresnom meste. Tak sme sa vybrali s našim autom a doslovne sme ho všade prenasledovali. Vyše dve hodiny som šoférovala hore dolu, len aby sme vystihli moment, keď sa k nemu budeme môcť dostať. A podarilo sa. Jeho auto zastavilo a rýchlosťou blesku som prišla k nemu, tak nemal na výber len vyjsť a vypočuť si moju prosbu o pomoc. Boh obmäkčil jeho srdce a za týždeň sme dostali od neho peniaze.

Veľkou radosťou pre mňa je tiež pastoračná práca. V jednej z filiálok sme mali na Veľkú noc 40 krstov dospelých a mladých ľudí. Všetci pekne vyobliekaní v bielom. Zrazu kňaz prišiel, že má pre mňa špeciálnu úlohu. Jedno, asi 9 ročné, dievčatko plakalo pred kostolom, že nemá biele šaty, a preto sa hanbí byť v kostole, tak som ju musela ísť utešiť a prehovoriť, aby sa nehanbila, veď na krste nezáleží, či má alebo nemá biele šaty. Ako som s ňou rozprávala, pridali sa aj iné ženy a odhodlali sa, že nájdu biele tričko, aj sviečku, a že jedna z nich bude jej krstnou mamou. A tak sa aj stalo. Bola som naozaj dotknutá starostlivosťou týchto ľudí a veľmi šťastná, keď som videla dievčatko, ktoré sa vola Mercy, ako sa usmieva a je pokrstená. Dnes som bola v tejto filiálke a bola som veľmi rada, keď som Mercy videla v kostole a dokonca spievala v spevokole.

Takéto a mnohé iné malé radosti a požehnania prežívam každý deň. Moje srdce je naplnené vďačnosťou, lebo Ježiš ma dennodenne zahanbuje jeho milosťami a láskou.

V láske Ducha Svätého s vami spojená

Sr. Jana Pavla


20170428_171107
022
  • 20170428_171107
  • 022
  •  

     

     

    feedback
    Prihlásenie
    Prihlásenie